Dɛn na Ɛbɛsi Ansa na Ahohiahia Kɛse no Bɛba?

Onyankopɔn da awiei bere mu nsɛm a esisi nnidiso nnidiso pɛpɛɛpɛ adi mmeae pii wɔ Bible mu. Sɛ wode ahwɛyie toto saa nkyekyem ahorow yi ho—de adwene a ɛteɛ, srɛ Onyankopɔn sɛ ɔmma wo ntease—a wubetumi anya ntease a emu da hɔ wɔ nhyehyɛe a nsɛm sisii wɔ mfei no awiei no ho.

Nkyekyem atitiriw a ɛma nsɛm a ebesisi nnidiso nnidiso wɔ mfei no awiei ni:

  • Ngodua Nkɔmhyɛ (Mateo 24; Marko 13; Luka 21)
  • Adiyisɛm nhoma no
  • Daniel nhoma no awiei
  • Nhyira ne nnome a ɛwɔ Leviticus 26

Momma yɛnhyɛ aseɛ wɔ Mateo 24:

Afei Yesu firii asɔrefie hɔ kɔe. Na N’asuafo no kɔɔ Ne nkyɛn sɛ wɔrebɛtwe adwene asi asɔredan adansi adwuma no so. Na Yesu ka kyerɛɛ wɔn se, “Mohunu yeinom nyinaa, ɛnte saa? Ampa ara mise mo sɛ, wɔrenka ɔboɔ baako mpo wɔ ɔboɔ foforɔ so wɔ ha a wɔrentutu.” (Mateo 24:1-2)

Yesu hyɛɛ nkɔm sɛ wɔbɛsɛe Yudafo asɔrefie a na ɛwɔ Yerusalem no. Eyi sii bɛyɛ mfe 40 akyi, wɔ afe 70 AD, berɛ a Romafoɔ no to hyɛɛ Yerusalem so na ɔsɛee asɔrefie no pasaa sɛdeɛ na ɔhyɛɛ nkɔm no pɛpɛɛpɛ

Yesu asuafo no ho dwiriw wɔn wɔ saa nkɔmhyɛ yi ho, na wobisaa No bere a nneɛma yi bɛba sɛ:

Na ɔte Ngo Bepɔ no so no, asuafoɔ no baa Ne nkyɛn wɔ kokoam bɛkaa sɛ, “Ka kyerɛ yɛn, da bɛn na yeinom bɛba? Na dɛn ne Wo mmae ne bere awiei ho sɛnkyerɛnne?” (nkyekyem 3)

Nkɔmhyɛ a edi hɔ no yɛ abien. Nea edi kan no na ɛyɛ kɔkɔbɔ ma Kristo akyidifo wɔ nsɛm a ebesisi wɔ wɔn nkwa nna mu ho. Nsɛm a Kristo ka siei no bi baa mu wɔ afeha a edi kan AD. Nanso, yeinom nso yɛ Kristo mmaeɛ ne mmerɛ no awieeɛ ho nsɛnkyerɛnneɛ (nkyekyɛmu 3). Mmamu titiriw no bɛyɛ mfe no awiei.

Enti nnidiso nnidiso a Yesu Kristo daa no adi ni:

Nsɛnkyerɛnne 1: Europa Ɔkannifo Bi Hyɛ Atoro Kristosom Ho Nkɔso

Na Yesu buaa wɔn se, “Monhwɛ mo ho yie na obiara andaadaa mo. Na nnipa bebree bɛba Me din mu abɛka sɛ mene Kristo no, na wɔbɛyera nnipa bebree.” (nkyekyem 4, 5)

Yesu bɔɔ kɔkɔ sɛ nnipa pii bɛba wɔ Ne din mu . Wɔde Yesu Kristo din bedi dwuma de adaadaa nkurɔfo. Saa atoro asomfo yi bɛka sɛ Yesu ne Kristo no. Wɔbɛka sɛ wɔyɛ “Kristofo.” Nanso wɔde atoro nkyerɛkyerɛ a ɛne Bible nhyia bɛdaadaa nkurɔfo .

Awiei no ho sɛnkyerɛnne a edi kan yi yɛ nsakrae a wotumi hu ma nyamesom. Atoro “Kristosom” bi bɛyɛ tumi a tumi wom na ɛwɔ nkɛntɛnso wɔ wiase mpofirim na ɛbɛdaadaa nnipa pii. Eyi nyɛ biribi a ɛbɛba nkakrankakra wɔ mfe ɔhaha pii mu.

Yɛbɛyɛ dɛn ahu?

  1. Eyi yɛ sɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ Kristo sanba ne mmere no awiei abɛn. Nsɛnkyerɛnne yɛ biribi a wotumi hu na wohu.
  2. Yesu kae sɛ nsɛm a wɔaka ho asɛm wɔ Mateo 24:3-31 no nyinaa bɛba wɔ bere tiaa bi mu.

Hyɛ Mateo 24:32-34 no nsow:

“Afei sua abɛbusɛm yi fi borɔdɔma dua no mu. Sɛ ne nkorabata ayɛ mmerɛw dada, na ɛsow n’ahaban a, wunim sɛ awɔw bere abɛn. Saa kwan yi so na mo nso, sɛ mohunu saa nneɛma yi nyinaa a, monhunu sɛ abɛn—wɔ apon ano! Nokorɛ, mise mo sɛ, awoɔ ntoatoasoɔ yi rentwam kɔsi sɛ yeinom nyinaa bɛsi.”

Yesu kaa sɛ “sɛ mohu yinom nyinaa a “—a sɛnkyerɛnne a edi kan a Ɔde mae no ka ho a, ɛde awieɛ no ne Ne sanba no “abɛn—apon ano.” Ɔsan nso kaa sɛ awoɔ ntoatoasoɔ a wɔbɛtena ase berɛ a saa nneɛma yi firi aseɛ no bɛyɛ awoɔ ntoatoasoɔ korɔ no ara a wɔbɛhunu sɛ wasan aba (Mateo 24:34). Sɛ wuhu sɛ Kristosom atorɔ nkyerɛase bi kɔ soro mpofirim wɔ tumi ne ntɛmtɛmso mu pɛ a, nsɛm a aka no bɛba ntɛm.

Ɛho hia sɛ wuhu sɛnkyerɛnne a edi kan no bere a aba no. Sɛ nsakrae yi ba a, nnipa pii bɛyera. Ɛsɛ sɛ wowɛn, enti wɔrennaadaa wo. Ɛsɛ sɛ wuhu Bible no yiye, enti wubɛtumi ahu nsonsonoe a ɛda Kristosom ankasa ne Kristosom a ɛte sɛ nea ɛyɛ nokware, nanso ɛnyɛ nokware no ntam.

Nsɛnkyerɛnne a Edi Kan no Ho Nsɛm Pii

Bere a woresua nsɛm a esisi nnidiso nnidiso yi no, ɛho hia sɛ wohwehwɛ asɛm koro no ara a wɔaka ho asɛm wɔ Marko 13, Luka 21, ne Adiyisɛm nhoma no mu.

Luka 21:8 ma yehu sɛ saa atoro Kristofo akyerɛkyerɛfo yi bɛka sɛ, “bere no abɛn.” Saa akyerɛkyerɛfo yi bɛka sɛ nkɔmhyɛ renya mmamu.

Afei gye bere kakra susuw ho . Me ni, merekyerɛkyerɛ wɔ Kristo din mu, na mereka akyerɛ mo sɛ Yesu ne Kristo no, mereka akyerɛ mo sɛ Kristo sanba berɛ no abɛn. So ɛsɛ sɛ wugye me di? Daabi! Mma obiara a ɔkyerɛkyerɛ wɔ Kristo din mu no nni, gye sɛ nea wɔka no ne Bible no hyia. Hwɛ biribiara a wote wɔ wo Bible mu na srɛ Onyankopɔn sɛ ɔmma wo ntease sɛnea ɛbɛyɛ a wɔrennaadaa wo!

Afei hwɛ bere awiei ho sɛnkyerɛnne a edi kan yi wɔ Adiyisɛm nhoma no mu. Kae sɛ Adiyisɛm nso de nsɛm a ebesisi nnidiso nnidiso ma wɔ bere no awiei. Nsɛm a esisii wɔ Adiyisɛm mu no ne nsɛm a esisii nnidiso nnidiso a Yesu kaa ho asɛm wɔ Mateo 24, Marko 13, ne Luka 21, no hyia.

Adiyisɛm 6:1-2:

Na mehunuu sɛ Oguammaa no buee nsɔano nson no mu baako, na metee ateasefoɔ baanan no mu baako sɛ ɔde aprannaa nne reka sɛ: “Bra!” Na mehwɛe na mehwɛe! Ɔpɔnkɔ fitaa bi! Na nea ɔte so no wɔ agyan. Na wɔmaa no abotiri, na ɔfirii adi dii nkonim, na ɔdi nkonim.”

Hena na ɔte ɔpɔnkɔ fitaa yi so?

Wɔ Adiyisɛm nwoma no awieeɛ no yɛkenkan sɛdeɛ Yesu Kristo bɛsian afiri soro aba, a ɔte ɔpɔnkɔ fitaa so, bɛba abɛdi aman a wɔbɛko atia No no so nkonim (Adiyisɛm 19:11, 15).

So nea ɔte ɔpɔnkɔ fitaa so wɔ Adiyisɛm 6:1-2: no nso Yesu Kristo?

Daabi! Ɛyɛ atoro Kristo!

Kae sɛ wɔ Adiyisɛm 6 mu no Yesu rekyerɛkyerɛ awieɛ bere mu nsɛm a esisi nnidiso nnidiso koro no ara a Ɔkaa ho asɛm wɔ Mateo 24. Nsɛnkyerɛnne a edi kan wɔ Mateo 24 ne nyamesom mu nnaadaa a atoro Kristosom bi yɛe no. Saa ɔpɔnkɔsotefo a odi kan yi nyɛ Yesu Kristo—ɛyɛ Anti christ.

1 Yohane 2:18 ka sɛ “…Ɔsɔretiafoɔ no reba, seesei mpo asɔretiafoɔ bebree asɔre…”

Asɛmfua “antikristo” no ntease biako ne obi a ɔsɔre tia Kristo. Wɔn a wɔsɔre tia Kristo bebree aba, na wɔbɛyɛ pii. Nanso Bible ka onipa pɔtee bi a wɔfrɛ no Antikristo a ɔreba nso ho asɛm. Bible nka onipa yi ho nsɛm pii, nanso asɛmfua antikristo no ntease foforo ne obi a osi Kristo ananmu.

Kae sɛ wɔ Mateo 24:5 Yesu bɔɔ nnipa pii a wɔbɛba wɔ Kristo din mu na wɔadaadaa nnipa bebree ho kɔkɔ. Ɛha, wɔ Adiyisɛm 6:2 no, yehu onipa pɔtee bi a awiei koraa no ɔbɛka sɛ ɔne Kristo no ho nkyerɛkyerɛmu.

Nsɛnkyerɛnnede a wɔde kyerɛkyerɛɛ Antikristo yi mu wɔ Adiyisɛm 6:2 ni:

  1. Ɔbɛtena “ɔpɔnkɔ fitaa” so. Sɛdeɛ Yesu Kristo bɛtena ɔpɔnkɔ fitaa so aba sɛ ɔrebɛgye wiase no, nkurɔfoɔ bɛsusu sɛ saa onipa yi firi Onyankopɔn hɔ sɛ ɔrebɛgye wiase nkwa.

  2. “Na nea ɔte so no wɔ agyan.” Onipa yi betumi ako ako.

  3. “Na wɔmaa no abotiri.” Onipa yi bɛyɛ ɔman anaa aman kannifo.

  4. “na ɔfirii adi dii nkonim, na ɔdii nkonim.” Onipa yi de n’asraafo bedi dwuma de adi nkonim.

Wɔ Adiyisɛm 13 no yɛsua sɛ saa amammui kannifo yi a wɔfrɛ no “Aboa” no ne atoro Kristosom kannifo a wɔfrɛ no “atoro odiyifo” no bɛbɔm ayɛ adwuma. Aboa no de n’asraafo bedi dwuma de atrɛ atoro Kristosom nkɛntɛnso mu. Nea ɛbɛyɛ na wɔayɛ saa no, awiei koraa no, atorɔ diyifo no bɛkyerɛkyerɛ nkurɔfo sɛ wɔnsom saa ɔbarima yi sɛ onyame (Adiyisɛm 13:4, 15; 2 Tesalonikafo 2:4; Hesekiel 28:2; Daniel 11:36-39).

Saa Antikristo yi wɔ din pii wɔ Bible mu. Wɔfrɛ no “Aboa” (Adiyisɛm 13:4-8, ne nea ɛkeka ho), “bɔne nipa” (2 Tesalonikafo 2:3-4), “Atifi fam hene” (Daniel 11:40), a abɛn ketewa (Daniel 7:8, 24-25), “ɔheneba a ɔbɛba” (Daniel 9:26), ” Tiro bapɔmma ” (Hesekiel 28:2-10), “Babilon hene” (Yesaia 14:3-11), ne “Nebukadnesar” (Yeremia 50:17-18).

Sɛ wunnim ɔman a ɔkannifo yi befiri mu aba a, hwɛ Adesua 1.

Hwɛ Europa kannifo bi a ɔne Asɔre bi a ɛwɔ nkɛntɛnso yɛ adwuma, a ofi adi kɔdi wiase no so nkonim na “gye” nkwa. Eyi ne sɛnkyerɛnne a edi kan a Yesu de mae sɛ bere no awiei abɛn .

Wobɛsua Antikristo ne atoro odiyifoɔ no ho adeɛ wɔ adesua a ɛbɛba akyiri yi mu.

Nsɛnkyerɛnne 2: Akodie ne Akodie Ho Amanneɛbɔ

Na wobɛte akodi ne akodi ho amanneɛbɔ. Monhwɛ sɛ ɛnhaw mo, ɛfiri sɛ ɛsɛ sɛ yeinom nyinaa si, nanso awieeɛ no nnya mmaeɛ. Na ɔman bɛsɔre atia ɔman, na ahenni asɔre atia ahenni… (Mateo 24:6-7)

Hyɛ no nsow sɛ Yesu kae sɛ sɛ akodi ahorow yi ba a, “awiei no nnya mmae.” Saa nsɛnkyerɛnne yi bɛba bere tiaa bi ansa na bere a Bible frɛ no “awiei” no adu.

Nsɛnkyerɛnne koro no ara a wɔaka ho asɛm wɔ Adiyisɛm 6:3-4 no ni:

Na berɛ a Ɔbuee nsɔano a ɛtɔ so mmienu no, metee sɛ ɔteasefoɔ a ɔtɔ so mmienu no reka sɛ, “Bra!” Na ɔpɔnkɔ foforo bi fii adi a na ne ho yɛ kɔkɔɔ te sɛ ogya. Na wɔde maa deɛ ɔte so no sɛ ɔnyi asomdwoeɛ mfi asase so, na wɔnkum wɔn ho wɔn ho. Na wɔde nkrante kɛseɛ bi maa no.

Ɛnyɛ akodi ho asɛm na eyi reka wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so. Saa sɛnkyerɛnne yi bɛyɛ nsakrae a ɛda adi pefee. Akodi akɛse bɛkɔ so wɔ wiase nyinaa, na ɛno na ɛde nsɛnkyerɛnne abien a edi hɔ no bɛba.

Nsɛnkyerɛnne 3: Ɔkɔm

Sɛnkyerɛnne a edi hɔ a wɔabobɔ din wɔ Mateo 24:7 ne sɛ “ɔkɔm bɛba.”

Wɔka ɔkɔm yi ho asɛm wɔ Adiyisɛm 6:5-6:

Na berɛ a Ɔbuee nsɔano a ɛtɔ so mmiɛnsa no, metee sɛ ɔteasefoɔ a ɔtɔ so mmiɛnsa no reka sɛ, “Bra!” Na hwɛ! Ɔpɔnkɔ tuntum bi! Na deɛ ɔtena so no kura nkariboɔ wɔ ne nsam. Metee nne bi wɔ abɔdeɛ a nkwa wom baanan no ntam sɛ, “Awi lita baako ma denario, na atoko lita mmiɛnsa ma denario! Nanso nsɛe ngo ne bobesa no!”

Bere a Yohane huu saa anisoadehu yi no, na denario yɛ adwuma a wɔde bɛyɛ da koro akatua (Mateo 20:2). Nsɔano a ɛto so abien no akodi akɛse no bɛma nneɛma bo akɔ soro ntɛmntɛm, ɔkɔm de aba, na ɔkɔm de nnipa pii.

Nsɛnkyerɛnne 4: Yare ne Owuo

Nneɛma a edi hɔ a wɔaka ho asɛm wɔ Mateo 24:7 ne “ɔhaw ahorow, ne asasewosow wɔ mmeae ahorow.”

Adiyisɛm 6:7-8 ka sɛ:

Na berɛ a Ɔbuee nsɔano a ɛtɔ so nnan no, metee sɛ ɔteasefoɔ a ɔtɔ so nnan no reka sɛ, “Bra!” Na mehwɛe na mehwɛe! Ɔpɔnkɔ a ne ho yɛ ahabammono a ɔyare! Na nea ɔte so no, ne din de Owuo, na ɔdamoa di n’akyi. Na wɔmaa no tumi wɔ asase nkyɛmu nnan mu baako so, sɛ ɔmfa nkrantɛ ne ɔkɔm ne owuo ne asase so mmoa nkum.

Ɔko ne ɔkɔm bɛma nyarewa atrɛ. Wiem mmoa akuwakuw, a kan afieboa ka ho, bɛkyinkyin mmɔnten so ahwehwɛ aduane (wɔaka wei nso ho asɛm wɔ Leviticus 26:22). Asasewosow bɛma nnipa dodow a wowuwu no ayɛ kɛse.

Nsɛnkyerɛnne anan a edi kan no nkɛntɛnso a ɛyɛ kɛse no bɛma adesamma mu nkyem anan mu biako awuwu. Sɛ wuhu sɛ wiase nnipa dodow 25% wuwu a, wubehu sɛ sɛnkyerɛnne a ɛto so anan no abam.

Mateo 24:8 ka sɛ, “Nanso eyinom nyinaa yɛ awoɔ yaw mfiase.”

Nsɛnkyerɛnne 5: Wɔbɛka Nokware Asɛmpa no na Wɔasi ano

Afei, Yesu kyerɛkyerɛɛ nea ɛbɛto N’akyidifo no mu sɛ:

Saa bere no na wɔde wo bɛhyɛ nhyɛso ase, na wɔakum wo. Na amanaman nyinaa bɛtan mo esiane Me din nti. (Mateo 24:9)

Saa sɛnkyerɛnne yi bɛba ankasa bere a ɛne nsɛnkyerɛnne anan a edi kan no di nsɛ. Wɔakyerɛkyerɛ eyi mu wɔ Luka 21:12:

Nanso ansa na eyinom nyinaa reba no, wɔde wɔn nsa bɛto mo so na wɔataa mo, de mo akɔ hyia adan ne afiase, de mo akɔ ahemfo ne amrado anim esiane Me din nti.

Eyi too Kristo akyidifo a wodi kan no, na ɛbɛsan asi bio wɔ bere no awiei. Bere a atoro Kristosom renya tumi no, ɛbɛhwehwɛ sɛ ebesiw nokware Kristosom ano. Wɔde nokware Kristofo bɛto afiase na wɔde wɔn aba akannifo anim ma wɔabu wɔn atɛn. Wei bɛyɛ hokwan ama wɔn sɛ wɔbɛka asɛm no akyerɛ wiase akannifoɔ sɛ ɔdansefoɔ (Luka 21:13-15).

Eyi bɛyɛ bere a wɔde hwehwɛ Kristo akyidifo mu. Ebinom bɛkura wɔn gyidi mu na wɔde akokoduru abɔ nokware no ho dawuru. Afoforo bɛgyae wɔn gyidie na wɔayi wɔn nnamfo ne wɔn abusuafoɔ ama (Mateo 24:10-13).

Saa bere yi mu no, Yesu Kristo nokware akyidifo no bewie nokware Asɛmpa no a wɔbɛka akyerɛ wiase nyinaa. Yesu ka kyerɛɛ n’akyidifoɔ sɛ, “Monkɔ wiase nyinaa nkɔka Asɛmpa no nkyerɛ abɔdeɛ nyinaa” (Marko 16:15). Mateo 24:14 ka sɛ, “Na wɔbɛka Ahenni no ho asɛmpa yi wiase nyinaa de adi amanaman nyinaa adanse, na ɛno akyi no, awiei no bɛba.”

Enti hwehwɛ wɔn a wɔka Asɛmpa ankasa no kyerɛ wiase nyinaa. Hwehwɛ wɔn a ‘amanaman nyinaa tan wɔn’ bere a wonni atoro Kristosom a ebegye din wɔ bere no awiei no akyi no. Wɔn na wɔbɛyɛ Kristo akyidifo ankasa—kuw bi a ebia wobɛpɛ sɛ woka wɔn ho.

Ɛno de yɛn ba bere a Bible frɛ no “awiei” no mu pɛɛ. Wubesua ɛno ho ade wɔ adesua a edi hɔ no mu.