So Wodi Mfomso 5 Yi Bere a Woresua Nkɔmhyɛ no?

Ansa na mɛkyerɛkyerɛ nsɛm a ebesisi nnidiso nnidiso pɛpɛɛpɛ wɔ saa mfe yi awiei mu no, mepɛ sɛ meka mfomso anum a nnipa pii di bere a wɔresua Bible no ho asɛm akyerɛ mo.

Botaeɛ ntia mepɛsɛ mekyɛ saa mfomsoɔ sɛsia, ne sɛ sɛ woyɛ saa mfomsoɔ yi a, ebia worente asuadeɛ a aka wɔ saa asɛnnennen yi mu ase.

Mfomso 1: Nnipa Adwene a Wodi Akyire

Bere a Yesu kyerɛkyerɛɛ nsɛm a esisi wɔ awiei bere mu no mu kyerɛɛ n’akyidifo no, ade a edi kan koraa a ɔkae ne sɛ, “Monhwɛ yiye na obiara andaadaa mo” (Mateo 24:4).

Nnipa pii wɔ hɔ a wɔrekyerɛkyerɛ wɔn ankasa adwene wɔ Bible nkɔmhyɛ ho. Atorɔ nkyerɛkyerɛ pii wɔ Bible no ho. Ɛsɛ sɛ wohwɛ yie wɔ nea wogye di no ho.

Bible ka sɛ, “Mommmu nkɔmhyɛ ahorow animtiaa. Sɔ nneɛma nyinaa hwɛ. Monkora papa so” (1 Tesalonikafoɔ 5:20-21). Ɛsɛ wohwehwɛ biribiara a wote wɔ wo Bible mu no mu. Sɛ ɛne nea Bible ka no hyia a, fa sie. Sɛ ɛne nea Bible ka no nhyia a, pow.

Ɛnyɛ den sɛ wubegye biribiara a ntease wom adi kɛkɛ bere a wote no. Nanso Yesu kaa sɛ, “Fa ɔpon teateaa no so hyɛn mu; ɛfiri sɛ ɔpon no trɛw na ɔkwan a ɛkɔ ɔsɛeɛ mu no trɛw, na wɔn a wɔfa mu hyɛn mu no mu bebree. Hwɛ sɛnea ɔpon no teateaa, na wɔabra ɔkwan a ɛkɔ nkwa mu! Wɔn a wohu no sua” (Mateo 7:13-14). Bible mu ntease gye mmɔdenbɔ.

Sɛ woanhwehwɛ Bible no mu na woamfa wo ho ankyerɛ sɛ nneɛma nyinaa yɛ nokware a, wɔbɛdaadaa wo.

Mfomso 2: Nsusuwii a Wɔkanyan Adwene

Mfomso foforo a ɛtaa ba a ebia woadi ni.

nokware ankasa na wɔrehwehwɛ. Wɔrehwehwɛ sɛ wobesi nsusuwii ahorow a wɔwɔ dada no so dua.

Sɛ nhwɛso no, wɔ adesua bi a ɛreba mu no yɛbɛhwehwɛ nea Bible ka fa nnipa a wɔkyere wɔn kɔ obi so no mu. Ɛkame ayɛ sɛ wowɔ gyidi ahorow bi dedaw wɔ sɛ ebia wɔbɛfa obi a wɔbɛfa no, ne sɛ ɛte saa a, bere a ɛbɛba, ne onii a wɔbɛfa no ho.

Ebia woasua Bible dada na woanya kyerɛ nsɛm a ɛfoa wo gyidi so. Nanso m’asɛmmisa ma wo ni: So wohwehwɛɛ nea Bible ka fa nnipa a wogye wɔn kɔ obi so no ho ankasa, anaasɛ wohwehwɛɛ kyerɛw nsɛm a ɛbɛfoa wo gyidi ahorow so kɛkɛ?

Mpɛn pii no, nkurɔfo nhwehwɛ nokware no ankasa. Wɔrehwehwɛ kyerɛw nsɛm a ɛte sɛ nea ɛfoa wɔn nsusuwii so ara kwa.

Wunim dɛn? Sɛ worehwehwɛ mmoa wɔ Bible mu ama adwene bi a wowɔ dedaw a, wubehu. Sɛ wopɛ sɛ woda no adi sɛ ɔko yɛ bɔne a, wubetumi anya kyerɛw nsɛm a ɛbɛfoa wo gyidi no so. Sɛ wopɛ sɛ wokyerɛ sɛ akodi ye a, wubetumi anya kyerɛw nsɛm a ɛbɛfoa wo gyidi no so. Fa asɛmti biara—nyinsɛn a woyi gu, mmarima a wɔne wɔn ho da, kasa foforo a wɔka, asubɔ, nsa, ɔsomfo, anaa nea nkɔmhyɛ kyerɛ—sɛ worehwehwɛ kyerɛw nsɛm a ɛte sɛ nea ɛfoa w’adwene so ara kwa a, wubehu biribi a ɛte sɛ nea ɛfoa nea woayɛ dada no so gye di.

Ɛno nyɛ ɔkwan pa a yɛbɛfa so asua Bible. Ɛno bɛhyɛ w’ankasa wo ho nnaadaa no mu den ara kwa.

Sɛ wubisa nsɛm a ɛnteɛ a, wubenya mmuae a ɛnteɛ.

Ɔkwan biako pɛ a wobɛfa so ahu nokware no ankasa ne sɛ wubebisa nsɛm a ɛfata. Gyae adanse a wobɛhwehwɛ a ɛbɛfoa w’adwenkyerɛ ahorow so na fi ase bisa sɛ, .

  • Dɛn na Bible ka ankasa?
  • Kyerɛwnsɛm a ɛfa asɛmti yi ho nyinaa ne dɛn?
  • Ɔkwan bɛn so na kyerɛw nsɛm no nyinaa hyia?

Sɛ wode w’ankasa wo nsusuwii ne wo gyidi to nkyɛn, na wufi ase hwehwɛ Bible mu de hu nea ɛka ankasa a, ɛnde wubefi ase ahu nneɛma a wunhuu bi da.

Yiw, ebehia sɛ wobrɛ wo ho ase na wunya ɔpɛ sɛ wubegye atom sɛ wunni mmuae no nyinaa. Ɛho behia sɛ wugye tom sɛ na woadi mfomso bere a wuhu sɛ Bible ka biribi soronko wɔ nea wususuwii no ho no. Nanso sɛ wubue wo ho sɛ wobɛgye Onyankopɔn asɛm atom a, “Wobɛhunu nokware no, na nokware no bɛma woade wo ho” (Yohane 8:32).

Mfomso 3: Ahotoso a Wɔde Ma

Mfomso foforo a wɔtaa di ne sɛ wo nkutoo wobɛbɔ mmɔden ate Bible no ase, a Onyankopɔn mmoa nka ho.

Hyɛ no nsow sɛ Yesu asuafo 12 no ante nkɔmhyɛ ahorow a ɛwɔ Bible mu a ɛfa Yesu Kristo ho no ase kosii sɛ Yesu maa wɔn ntease. “Afei obuee wɔn adwene mu, na wɔate Kyerɛwnsɛm no ase” (Luka 24:45).

Nokwarem no, wɔakyerɛw Bible no afã horow pii wɔ ɔkwan bi so a nnipa ntumi nte ase a Onyankopɔn mmoa nka ho (Yesaia 28:13; Yohane 12:39-41).

Bere a Yesu Kristo de mfatoho kasae no, na ɛnyɛ ɔbɛboa nkurɔfo ma wɔate ase. Hyɛ Mateo 13:10-11 no nsow:

Na asuafoɔ no baa hɔ bɛka kyerɛɛ no se, “Adɛn nti na woka abɛbusɛm kyerɛ wɔn?” Na Ɔbuaa wɔn se, “Efisɛ wɔde ama mo sɛ monhunu Ɔsoro Ahennie no mu ahintasɛm, nanso wɔamfa amma wɔn..”

Ntease yɛ akyɛde a efi Onyankopɔn hɔ.

Ɛsɛ sɛ wosrɛ Onyankopɔn sɛ ɔmma wo ntease. “Sɛ mo mu bi nni nyansa a, ma ɔnsrɛ Onyankopɔn a ɔma obiara ayamye ne ahohorabɔ; na wɔde bɛma no” (Yakobo 1:5).

So woayɛ eyi de besi nnɛ?

“Mommisa, na wɔde bɛma mo. Hwehwɛ, na wubehu. Bɔ mu, na wobebue ama wo. Efisɛ obiara a obisa no nya. Nea ɔhwehwɛ mu no, ohu. Nea ɔbɔ mu no, wobebue ama no. Anaa mo mu hena na sɛ ne ba bisa no aduane a, ɔbɛma no ɔboɔ? Anaasɛ sɛ ɔsrɛ apataa a, hena na ɔbɛma no ɔwɔ? Na sɛ mo a moyɛ abɔnefoɔ, monim sɛdeɛ mode akyɛdeɛ pa ma mo mma a, mo Agya a ɔwɔ soro no remfa nneɛma pa mma wɔn a wɔsrɛ no no bio!” (Mateo 7:7-11)

Bere biara a wobɛtena ase asua Bible no, srɛ Onyankopɔn sɛ ɔmmoa wo mma wonte ase.

Mfomso 4: Sɛ wotie na wonyɛ

Ade biako nti a Onyankopɔn nam adiyifo so kasae ne sɛ ɔbɔɔ yɛn kɔkɔ sɛ yɛnsakra . Onyankopɔn ka kyerɛɛ odiyifo Hesekiel sɛ:

“Mayɛ wo ɔwɛmfo …enti wobɛte asɛm bi afi M’anom na woabɔ wɔn kɔkɔ ama Me. … Ka kyerɛ wɔn sɛ, ‘Sɛ mete ase no,’ Awurade Nyankopɔn se, ‘M’ani nnye ɔbɔnefoɔ wuo ho, na mmom [mepɛ] sɛ ɔbɔnefoɔ bɛdane afiri ne kwan so na watena ase. Dan wo ho, dane fi w’akwan bɔne so! Na adɛn nti na ɛsɛ sɛ wuwu?‘” (Hesekiel 33:7, 11)

Onyankopɔn pɛ sɛ yɛbɔ yɛn bra wɔ ɔkwan a ɛkɔ nkwa mu no so. Nkɔmhyɛ yɛ ɔkwan baako a Ɔbɔ yɛn kɔkɔ sɛ yɛnsesa ansa na aka akyi dodo.

Wɔn a wɔte adiyifoɔ no nsɛm no wɔ asɛdeɛ sɛ wɔbua. Yɛrentumi ntie kɛkɛ na yɛahu nea ɛbɛba, na afei yɛabu yɛn ani agu kɔkɔbɔ nkrasɛm no so:

“Israel fie, anaa ahɔhoɔ a wɔte Israel mu biara a ɔte ne ho firi Me ho , na ɔde n’abosom si n’akoma mu na ɔde deɛ ɛto no hintidua kɔ amumuyɛ mu bɛhyɛ n’anim no, afei ɔba odiyifoɔ bi nkyɛn sɛ mɛbisa no afa Me ho a, Me Daa no bɛbua no wɔ Me nko ara mu. Mede m’ani bɛto saa ɔbarima no so…na mɛtwa no afiri Me nkurɔfoɔ mfimfini” (Hesekiel 14:7, 8).

Sɛ yɛsrɛ Onyankopɔn sɛ ɔmma yɛn nteaseɛ a, ɛsɛ sɛ yɛyɛ nhyehyɛeɛ sɛ yɛbɛyɛ deɛ Onyankopɔn da no adi kyerɛ yɛn: “biribiara a yɛsrɛ no, yɛgye firi ne hɔ, ɛfiri sɛ yɛdi ne mmaransɛm so na yɛyɛ deɛ ɛsɔ n’ani” (1 Yohane 3:22).

Kae sɛ Onyankopɔn pɛ sɛ ɔne wo nya abusuabɔ. Sɛ wubua nkɔmhyɛ denam mpaebɔ, Bible akenkan, na wosakra w’asetra so a, Onyankopɔn behyira wo. Nanso sɛ wosua nkɔmhyɛ kɛkɛ na woasua daakye ho ade, na woantie kɔkɔbɔ ahorow no a, ɛnde asiane ahorow a wɔaka ho asɛm wɔ nkɔmhyɛ mu no bɛto wo. Mma wo nni mfomso yi.

Mfomso 5: Nnipadɔm no akyi a Wobedi

Nnipa binom te nea Onyankopɔn pɛ sɛ wɔyɛ no ase, na wɔpɛ sɛ wodi Onyankopɔn akyi, nanso wosuro nea afoforo besusuw. Bere a Yesu kaa asɛm no wɔ asase so no, “atumfoɔ no mu bebree mpo gyee no dii, nanso Farisifo no nti wɔannye antom, na wɔamfa wɔn amfi hyiadan mu, efisɛ na wɔpɛ nnipa ayeyi sen Onyankopɔn ayeyi” (Yohane 12:42, 43).

Ebetumi ayɛ den sɛ wobɛkɔ ɔkwan foforo so sen nnipadɔm no. Nanso so wopɛ sɛ woka nnipadɔm no ho ankasa bere a Onyankopɔn fi ase twe wiase aso no?

Mewɔ anidaso sɛ wobɛma saa afotu yi atra w’adwenem bere a woresua adesua ahorow a aka no.