Abakɔsɛm Ho Nkɔmhyɛ Nkyerɛkyerɛmu

Afei nso, wobetumi anya bi wɔ: English

Wɔ adesua 1 mu no, wusuaa sɛnea awieɛ bere mu ahemman bi a wɔfrɛ no “Babilon” wɔ Adiyisɛm nwoma no mu firi ase puei wɔ Europa wɔ Ahinime 1, 1982. Sɛnea nkɔmhyɛ a ɛwɔ Daniel 4 kyerɛ no, awieɛ bere mu tumi yi renyin afiri tete Babilon ntini.

Abusuabɔ bɛn ankasa na ɛda Europa tumi kɛse a ɛbɛba awiei bere yi ne tete kurow Babilon ntam?

Ebia mmuae no bɛma wo ho adwiriw wo.

Gyenesis nhoma no ti ahorow a edi kan no ka sɛnea wiase a na ɛwɔ hɔ ansa na Nsuyiri no reba no “basabasayɛ hyɛɛ mu ma” na “[onipa] koma mu nsusuyɛ nyinaa yɛɛ bɔne da mũ nyinaa” (Gyenesis 6:5, 13) ho asɛm).

Onyankopɔn de Nsuyiri no popaa basabasayɛfo atuatewfo yi firi hɔ, na ɔne Noa ne n’abusua firi bere foforo ase.

Bere a anibuei firi ase nyaa nkɔso bio wɔ Nsuyiri no akyi no, ɔbarima bi a wɔfrɛ no Nimrod firi ase nyaa nnipa no so tumi ne nkɛntɛnso. Ɔde wiase ahenni a edi kan sii hɔ wɔ Nsuyiri no akyi wɔ Babilon:

Na Kus nyaa Nimrod. Ofiri ase yɛɛ ɔhotefo wɔ asase so. Na ɔyɛ ɔbɔmmɔfo a ɔwɔ tumi wɔ Daa no anim. Enti wɔka sɛ, “te sɛ Nimrod, ɔbɔmmɔfo a ɔyɛ den wɔ Daa no anim.” Na n’ahennie mfitiaseɛ ne Babilon… (Genesis 10:8-10)

Ɔkwan bi so no, ɛbɛyɛ sɛ Nimrod tee ase sɛ sɛnea ɛbɛyɛ na wɔaka adesamma abom wɔ n’akwankyerɛ ase no, na nkurɔfo no behia sɛ:

  1. botae biako, na
  2. ɔsom a wɔbom yɛ

Wɔ botae koro nti, Nimrod too nsa frɛɛ nkurɔfo no sɛ wɔmmɛbom nyɛ adwuma kɛse bi a wɔde besi kurow kɛse. Ná kurow yi, Babilon, bɛyɛ Nimrod amansan nniso no ahenkurow.

Wɔ nyamesom a wɔtaa de di dwuma no fam no, na Nimrod ntumi mma nokware Nyankopɔn no som ho kwan. Ná Nimrod pɛ sɛ ɔtra “Daa no anim”—sɛ obenya tumi ne nkɛntɛnso pii asen Onyankopɔn. Enti, ɔde n’ankasa som sii hɔ, anaasɛ ɔde atoro nyamesom atetesɛm a na ɛrenya nkɔso dedaw no dii dwuma. Wɔ Babilon mfinimfini no, nkurɔfo no firi ase sii asɔrefie a ɛbɛyɛ amansan som yi mfinimfini.

Twerɛkronkron kyerɛwtohɔ a ɛfa Babilon mfiase ho ni, a efi Gyenesis 11:1-9:

Na asase nyinaa wɔ kasa biako ne nsɛmfua biako. Na wɔfiri apueeɛ retu kwan no, wɔhunuu bonhwa bi wɔ Sinar asase so, na wɔtenaa hɔ. Na wɔka kyerɛɛ wɔn ho wɔn ho se, “Mommra mmɛyɛ birikisi, na yɛnto no yie.” Na wɔn fam no, birikisi te sɛ ɔbo, na tar te sɛ atɛkyɛ. Na wɔkaa sɛ, “Mommra mmɛsi kuro, ne abantenten a ne soro wɔ wim, na yɛmfa din mma yɛn ho, na yɛammɔ apete asase nyinaa so.”

Na Deɛ Ɔte ase daa no siane baa fam sɛ ɔrebɛhwɛ kuro no ne abantenten no, a nnipa mma no resi no. Na Deɛ Ɔte ase daa no kaa sɛ, “Hwɛ! Nnipa biako, ne kasa biako ma wɔn nyinaa, na wofi ase yɛ eyi! Na afei biribiara a wɔayɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛyɛ no, wɔrensiw wɔn kwan. Mommra mmɛsian nkɔ, na yɛnfra wɔn kasa wɔ hɔ, na wɔante wɔn ho wɔn ho kasa ase.” Enti Deɛ Ɔte ase daa no bɔɔ wɔn hwetee firii hɔ wɔ asase nyinaa ani, na wɔgyaee kuro no si. Enti wɔtoo ne din Babilon, ɛfiri sɛ ɛhɔ na Deɛ Ɔte ase daa no frafraa asase nyinaa kasa. Na ɛfiri hɔ no na Deɛ Ɔte ase daa no bɔɔ wɔn pete wɔ asaase nyinaa ani.

Wɔ Akkad kasa mu no, edin a wɔde frɛ Babilon ne “Bab-El,” a ɛkyerɛ “onyame pon.” Ná abantenten a ɛwɔ Babilon mfinimfini no yɛ asɔrefie a ɛkɔ soro. Wɔkyerɛ sɛ na ɔhene ne asɔfo no tumi ne anyame no di nkitaho wɔ “ɔsoro pon” yi atifi. Na eyi yɛ ɔkwan a etu mpɔn a amammui ne nyamesom akannifo no fa so kura nnipa dodow no ara a na wonni anyame no nkyɛn tẽẽ no so tumi.

Wɔ Hebri kasa mu no, Babilon yɛ “Bavel,” a ɛte sɛ asɛmfua a ɛkyerɛ “frafra.” Wɔ Babilon no, Onyankopɔn frafraa kasa horoɔ no na ɔde mmɔden a Nimrod bɔe sɛ ɔbɛka wiase nyinaa abom wɔ ne nniso ase no baa awieɛ. Nanso, bere a wiase mmusuakuo nyinaa hwetee firi Babilon no, wɔde adwene a wosuae wɔ Babilon wɔ nyamesom ne nniso ho no kɔe.

Nimrod kɔɔ so hyehyɛɛ nkurow afoforo pii, a wɔde sii hɔ wɔ nhwɛso koro no ara so:

N’ahenni no mfiase ne Babel, Erek, Akad, ne Kalne, wɔ Sinar asase so. Ofiri saa asase no so kɔɔ Asiria, na ɔkyekyeree Niniwe… (Genesis 10:10, 11)

Yefi abakɔsɛm mu nim sɛ wiase ahemman a edi kan ne Akkad Ahemman no. Saa ahemman yi akyi no, Asiria Ahemman no bae, na wɔde Babilon Ahemman no sii ananmu. Ahemman abiɛsa no nyinaa fii ase wɔ nkurow a Nimrod de sii hɔ mfiase no mu. Ahemman mmiɛnsa no nyinaa kɔɔ so yɛɛ nyamesom atetesɛm koro no ara a efii ase wɔ Babilon no. Efiri mfitiase kurow Babilon a Nimrod de sii hɔ no so kosi Babilon Ahemman a Nebukadnesar Ɔkɛseɛ di so no so no, na amammui ne nyamesom abakɔsɛm a ɛkɔ so daa wɔ hɔ.

Efi Nebukadnesar so besi Yɛn Da no so

Daniel 2 no, yehu nkɔmhyɛ titiriw bi a ɛkaa sɛnea wiase abakɔsɛm bɛkɔ so fi Babilon Ahemman a Nebukadnesar dii so no so kosi awiei bere mu Babilon a ɛrenya nkɔso wɔ Europa nnɛ no so.

Wɔ Daniel 2 no, Daniel san ka dae bi a Ɔhene Nebukadnesar soo no na ɔkyerɛkyerɛɛ mu. Dae no ni, efi Daniel 2:31-35:

“Wo, ɔhene, wuhui, na hwɛ! Na ohoni kɛse biako wɔ hɔ. Saa ohoni yi a na ɛsõ na ne hyerɛn no gyina w’anim, na ne hwɛbea yɛ hu. Ohoni yi deɛ, na ne ti yɛ sikakɔkɔɔ pa, ne koko ne n’abasa yɛ dwetɛ, ne yafunu ne n’asen yɛ kɔbere, ne nan yɛ dadeɛ, ne nan yɛ dadeɛ fã, na ne fã bi yɛ dɔteɛ.

“W> ohwɛe kɔsii sɛ wɔtwitwaa ɔboɔ bi a nsa nnim, na ɛbɔɔ ohoni a wɔde dadeɛ ne dɔteɛ ayɛ no nan mu, bubuu mu asinasin. Afei dade, dɔte, kɔbere, dwetɛ ne sika kɔkɔɔ no bubui asinasin, na ɛbɛyɛɛ sɛ awɔw bere mu apuporow mu ntɛtea. Na mframa no de wɔn kɔe, na wɔannya baabi amma wɔn.

“Na ɔbo a ɛbɔɔ ohoni no danee bepɔw kɛse, na ɛhyɛɛ asase nyinaa ma.”

Afei Daniel firi ase kyerɛkyerɛɛ nea dae no kyerɛ mu.

“Wo, ɔhene, woyɛ ahene mu hene, na ɔsoro Nyankopɔn ama wo ahennie, tumi, ahoɔden ne anuonyam. Na baabiara a nnipa mma te, wuram mmoa ne esoro nnomaa no, Wade won ahyɛ wo nsa, na wama woadi wɔn nyinaa so. Wone sika ti.” (nkyekyem 37, 38).

Ná ohoni no ti a wɔde sika kɔkɔɔ ayɛ no gyina hɔ ma Nebukadnesar ne n’ahenni—Babilon Ahemman no.

Daniel kɔɔ so kyerɛkyerɛɛ nea ohoni no afã afoforo no kyerɛ mu:

“Na mo akyi no, ahenni foforo bɛsɔre a ɛba fam sen mo; ne kɔbere ahenni foforo a ɛto so abiɛsa a ebedi asase nyinaa so.” (nkyekyem 39).

Ná ohoni no gyina hɔ ma daakye ahenni ahorow pii. Ná dwetɛ adaka ne abasa no gyina hɔ ma ahenni a ebesi Babilon Ahemman no ananmu no. Wɔ afe 539 B.C, Mediafo ne Persiafo dii Babilonfo so nkonim, na ɛmaa nkɔmhyɛ a edi kan no baa mu.

Na yafunu ne asen a wɔde kɔbere ayɛ no gyina hɔ ma ahenni a ɛto so mmiɛsa. Wɔ afe 330 B.C mu no, Alesander Ɔkɛseɛ dii Persia Ahemman no so nkonim, na ofiri Helafo nniso bere bi ase.

Alesander wuo akyiri no, n’ahemman no mu paapaee yɛɛ no ahenni ahorow pii. Hela ahenni ahorow yi kɔɔ so kosii sɛ Romafo no bae. Daniel ka siei sɛ ahemman a ɛto so nnan bɛba wɔ Helafo nniso bere no akyi:

“Na ahenni a ɛto so anan no bɛyɛ den sɛ dade, efisɛ dade bubu asinasin na ɛhyɛ nneɛma nyinaa ase; na sɛ dade a ɛbubu yeinom nyinaa no, ɛbɛbubu asinasin na abubu.” (nkyekyem 40).

Ahemman a ɛto so nnan ne Roma Ahemman no. Bere a Romafo trɛw kɔɔ Italy akyi no, wonyaa Hela ahenni ahorow no so tumi wɔ afe 148 B.C. ne 30 B.C. Bere tiaa bi akyiri no, Roma dii asase biara a ɛka Mediterranea Po no so. Ná Roma Ahemman no mu yɛ den sen ahemman biara a edii n’anim. Onyankopɔn ka siei pɛpɛɛpɛ sɛ Roma Ahemman no “bebubu asinasin na abubu afoforo nyinaa.”

Roma bere no akɔ so bɛboro mfe 2000—efi bere a Roma de Hela ahenni ahorow no yɛɛ ne de besi nnɛ. Nnɛyi Europa Aman Nkabom no yɛ tete Roma Ahemman no aseni tẽẽ. Aman pii a wɔnyɛ EU te sɛ Russia nso hwehwɛ wɔn abakɔsɛm mu fi Roma.

Dwuma titiriw a nyamesom di

Ade titiriw baako nti a Roma bere no atena hɔ de besi nnɛ ne tumi a ɛka nyamesom bom no.

Bere a Persiafo dii Babilon so nkonim no, wɔmaa kwan ma Babilon som no kɔɔ so. Bere a Alexander Ɔkɛseɛ dii Persiafo so nkonim no, ohui sɛ Babilon ne Misraim anyame ne Helafo anyame yɛ pɛ titiriw. Ná ɛsono anyame no din, nanso na wɔn su yɛ pɛ. Alesander kaa sɛ ɔno ankasa yɛ onyame, na ɔde nyamesom a wɔde afrafra Helafo amammerɛ dii dwuma de kaa nsasesin akɛse a odii so nkonim no boom. Bere a Romafo dii Helafo so nkonim no, wohui nso sɛ wɔn ankasa anyame ne Helafo anyame no yɛ pɛ titiriw.

Afei Yesu Kristo baa Yudafoɔ mu bɛkyerɛkyerɛɛ adeɛ. Ne wu akyiri no, Kristosom firi ase trɛwee ntɛm ara wɔ Roma Ahemman no mu nyinaa. Wɔn a na wɔyɛ Kristosom ahorow ahorow no mu dodow no ara ampene so sɛ wɔbɛsom Romafo anyame.

Roma Ahemman no mu pii buu Kristofo sɛ wonni nokware, efirisɛ na wɔmpɛ sɛ wɔde wɔn ho bɛhyɛ ɔsom a aban no boa no guasodeyɛ ahorow mu. Wɔ Afe 303 A.D mu no, Roma Ahemman no mu ahemfo baanan no sii gyinae sɛ wɔde Kristosom bɛba awieɛ. Wɔhyɛɛ sɛ wɔnsɛe asɔredan nyinaa, wɔnhyew Bible nyinaa, na ɛnsɛ sɛ Kristofo hyiam bio. Woyii Kristofo a na wɔwɔ dibea wɔ aban mu no firi adwumam. Ná ɛsɛ sɛ ofie asomfo a wɔkɔ so traa Kristosom mu no bɛyɛ nkoa.

Ɔtaa a emu yɛ den a wɔde baa Kristosom so no kɔɔ so mfie du. Wokunkum Kristofo pii. Nea ɛbɛyɛ na Kristofo pii aguan nhyɛso no, wogyaee wɔn gyidie. Bere bi, na ɛte sɛ nea wobedi Kristosom so nkonim. Nanso bere a ɔtaa no kɔɔ so no, ɔmanko bi sii wɔ ahemfo no mu. Constantine a na ɔyɛ mfitiase ahemfo baanan no mu biako ba no ko tiaa wɔn a wɔne no resi akan no nyinaa so Dii wɔnso nkonimdi. Wɔ Afe 324 A.D mu no, ɔno nkutoo na ɔbɛyɛɛ Roma Ahemman no sodifo.

Constantine nkonimdi no de nsakraeɛ kɛse baa nhyehyɛe mu. Wɔ Afe 325 A.D mu no, Constantine de ahyɛde bi mae wɔ nyamesom ho, na ɔde Kristosom sii hɔ sɛ Roma Ahemman no som a wɔpɛ. Saa afe no ara mu no, Constantine boaboaa asɔre bagua bi ano sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛka Kristosom akuw no abom. Wɔ agyinatukuw no ase no, wɔkae sɛ Kristosom kuw a ɛwɔ tumi kɛse no nkyerɛkyerɛ yɛ nea ɛyɛ katee, na wɔkasa tiaa akuw afoforo nkyerɛkyerɛ sɛ atoro. Constantine bɛyɛɛ amansan asɔre yi ho banbɔfo, na ɔde Roma Ahemman no tumi siw atorofo ano.

Mpofirim ara, wɔsakraa Kristosom firii ɔsom ketewaa bi a wɔtaa wɔn mu bɛyɛɛ amammui tumi a tumi wom.

Bere a wɔde Roma Asɔre no kaa Roma Ahemman no ho no, ne nhyehyɛe bɛyɛɛ Ahemman no ho mfonini. Wɔde nyamesom mu nneɛma pii a efiri Roma Ahemman no mu frafraa asɔre no mu. Sɛ nhwɛso no, sɛ́ Ɔhempɔn no, na Constantine kura abodin “pontifex maximus” (ɔsɔfo kɛse), Roma som ti. Mprempren saa abodin yi yɛ Pope no dea. Constantine nso de Kwasida sii hɔ sɛ da a wɔde gye wɔn ahome wɔ Ahemman no mu.

Kristosom aboa ma wɔama Roma Ahemman no nhyehyɛe ne atetesɛm akɔ so wɔ amammui mu mmerɛwyɛ ne mpaapaemu mmere mu.

Nan gyina hɔ ma afã mmieɛnu

Sɛnea na ohoni a ɛwɔ Nebukadnesar dae mu no wɔ dade nan mmieɛnu no, Roma Ahemman no anya afã mmieɛnu bere nyinaa. Sɛ nhwɛso no, efiri Ahemman no mfiase no, na Latin kasa yɛ Atɔe Famfo kasa, na na Hela kasa yɛ Apuei Famfo kasa.

Roma Ahemman no mu mpaapaemu a ɛda Apuei ne Atɔe ntam no bɛyɛɛ kɛse wɔ Ɔhempɔn Constantine nniso mu. Ɛwɔ 330 A.D mu no, Constantine paw Byzantium kurow a ɛwɔ Apuei fam no sɛ Ahemman no ahenkurow a ɛto so mmieɛnu, na ɔfrɛɛ no “Rome Foforo.” Wɔsan frɛ kurow no Constantinople. Ɛnnɛ ɛyɛ Istanbul.

Efiri afe 395 rekɔ no, ahemfo baanu dii Roma Ahemman no fã mmieɛnu no so. Ahemman no fã mmieɛnu no kɔɔ so yɛɛ baako wɔ akwan pii so, nanso bere kɔɔ so no, wɔtew wɔn ho kɛse. Wɔ afe 1054 A.D, Roma Katolek ne Ortodɔks asɔre ahorow no tetew wɔn ho firi wɔn ho, na ɛmaa mpaapaemu baa Roma Ahemman no nan mmieɛnu no ntam.

Constantinople kɔɔ so yɛɛ Apuei Fam Roma Ahemman no ahenkurow bɛboro mfe apem. Saa bere no mu no, Apuei Fam Roma Ahemman no trɛw Ortodɔks Kristosom ne Romafo atetesɛm mu kɔɔ mmusuakuw a ɛwɔ n’ahye so ne akyi. Awiei koraa no, Ottoman Turkeyfo no faa Constantinople wɔ 1453 mu na wokum ɔhempɔn a otwa to no. Nanso na eyi nyɛ Roma Ahemman no apuei fam fã no awiei.

Wɔ 1469 mu no, Pope John II hyɛɛ nyansa sɛ Ivan III, Russia Ɔheneba Kɛse no nware Sophia Palaiologina, Byzantine Ɔhempɔn a otwa to no wɔfase. Wɔwaree wɔ afe 1472. Ná wɔyɛ Ivan IV “ɔyɛ Hu” nananom. Ivan a Ɔyɛ Hu no na odii kan kaa abodin “Russia nyinaa Tsar.” Abodin Tsar no yɛ Russiafo kasa a wɔde frɛ Caesar, abodin a Roma Ahemfo de frɛɛ wɔn firi Julius Caesar so ara kwa.

Apuei fam Ortodɔks Asɔre no nso akɔ so akɔ so ayɛ Romafo atetesɛm ne Romafo nipasu wɔ Apuei fam. Ɛnnɛ, Vladimir Putin, Russia ɔmampanyin frɛ ne ho sɛ Apuei Fam Ortodɔks Asɔre no banbɔfo, na ɔne Ɔsɔfo Panyin Kirill, Russia Ortodɔks Asɔre no kannifo no yɛ adwuma yiye. Adeɛ baako nti a Putin de maeɛ maa Ukraine Ntua wɔ afe 2022 mu ne hia a ɛhia sɛ wɔsan de Ukraine Ortodɔks Asɔre no ne Russia Ortodɔks Asɔre no bom (Ukrainian Asɔre no nyaa ahofadie firii Moscow wɔ afe 2019 mu). Sɛnea wubetumi ahu no, Ortodɔks Kristosom, Apuei Fam Roma Ahemman no ahyehyɛde bi da so ara kyerɛ Europa Apuei Fam aman no kwan. Saa aman yi a ɛwɔ Europa Apuei fam no yɛ nan a ɛwɔ Daniel 2 nkɔmhyɛ no mu biako.

Atɔe Fam Nan no

Atɔe Fam Roma Ahemman no ahyehyɛde ahorow nso akɔ so de besi nnɛ. Roma ahemfo kɔɔ so dii tumi wɔ Atɔe Fam kosii 476 A.D. Wɔ 476 mu no, Germanni hene bi besii ɔhempɔn a otwa to wɔ Atɔe Fam no ananmu, nanso ɛnyɛ saa na Atɔe Fam Ahemman no baa awiei. Ná Germanfo mmusuakuw akɔtra Atɔe Fam Roma Ahemman no mu mfe ɔha dedaw. Ná Germanfo mmusuakuw yi mu pii agye Kristosom ne Romafo amanne ahorow atom dedaw, na na ebinom nso agye Romafo kasa no atom.

German mmusuakuw yi mu biako, Frankfo, fii ase bɛyɛɛ tumi a edi kan wɔ saa bere yi mu. Wɔ afe 496 mu no, Ɔhene Clovis I sakra bɛyɛɛ Katolekfo, na ɛno akyi bere tiaa bi no, Frankfo no mu pii dii n’akyi. Bere kɔɔ so no, Frankfo no de ahenni kɛse bi sii hɔ wɔ nnɛyi France ne Germany mpɔtam hɔ. Wɔ 732 mu no, Frankfo kannifo Charles Martel dii Nkramofo a na wɔretu wɔn so sa no so nkonim na ɔboa ma wɔantumi annye Europa so nkonim. Akyiri yi Charles Martel ba—Pepin—boa ma wɔko tiaa Roma atamfo, na onyaa abodin “Romafo Bammɔfo.”

Pepin babarima Charlemagne trɛw Frankfo ahenni no mu kɔɔ Italy Atifi fam na ɔkɔɔ so boaa Popefo a wɔwɔ Rome no. Wɔ Afe 800 mu no, Pope no bɔɔ Charlemagne abotiri sɛ “Romafo Ɔhempɔn.” Mfiase no na ɛhaw ɔhempɔn a ɔwɔ Apuei fam no, nanso awiei koraa no, ɔhempɔn a ɔwɔ Constantinople no hui sɛ Charlemagne ne ɔhempɔn yɔnko. Eyi ne Roma Ahemman Kronkron no mfiase, na ɛyɛ Roma Ahemman no atɔe fam fã no ntoaso.

Bere kɔɔ so no, Frankfo Ahenni no mu paapaee. Frankfo atɔe fam ahenni no nyin bɛyɛɛ France, bere a Frankfo apuei fam ahenni (nnɛyi Germany, Italy Atifi fam, ne mmeae nketewa pii) bɛyɛɛ Roma Ahemman Kronkron no. Wɔ mfe ɔhaha pii mu no, na Roma Ahemman Kronkron no ahemfo ne Roma Katolek Popenom no yɛ nnipa a wɔwɔ nkɛntɛnso kɛse wɔ Europa Atɔe fam no bi. Roma Ahemman Kronkron no kannifo a otwa to a ɔwɔ tumi ne Ɔhempɔn Charles V a odii Roma Ahemman Kronkron no so firi 1519 kosi 1556. Ɔsan dii Spain Ahemman kɛse (a Amerika afã horow ka ho), Italy kesee fam, Austria, ne nsasesin afoforo pii so. Wɔ 1556 mu no, Charles V de Roma Ahemman Kronkron ne Austria maa ne nua na ɔde Spain Ahemman no maa ne ba. Saa bere no, na Spain Ahemman no abɛyɛ tumi a edi kan wɔ Europa. Spain kɔɔ so yɛɛ ɔman a edi kan kosii 1585 mu, bere a Europa Atifi fam Atɔe aman firi ase sɔree no. Eduru 1659 no, na France abɛyɛ kannifo a ɛda adi pefee wɔ wiase aman no mu.

Bere a Europa Atifi fam Atɔe aman no sɔree sɛ wobedi wiase no anim no, Atɔe Fam Roma Ahemman no amfiri hɔ. Nokwarem no, wɔabɔ mmɔden mpɛn pii sɛ wɔbɛbɔ ahemman foforo wɔ Europa a na ɛbɛyɛ wiase tumidi a edi kan. Nanso ɛde besi nnɛ no, mmɔdenbɔ ahorow yi ntumi nyɛ yiye.

Napoleon na ɔbɔɔ mmɔden a edi kan. Wɔ 1788 mu no, basabasayɛ firi ase trɛw faa France, na ɛde Franse Ɔman Anidan bae wɔ 1789. Ná Franse Ɔman Anidan no yɛ asiane a basabasayɛ wom. Wɔ 1799 mu no, Napoleon Bonaparte gyee tumidi na ntɛm ara ofiri ase dii Europa so nkonim, na na ɔso adaeso sɛ obedi ahemman bi so. Ná Napoleon firi Italiafo abusua mu ankasa. Ná wɔwoo no wɔ Corsica bere a France tɔɔ supɔw no akyi asram 15. Bere a na ɔyɛ abofra no, na ɔtan Franse. Nanso bere a na wanyin no, ɔde Franse asraafo dii n’adaeso a ɛne sɛ obedi wiase so tumi no akyi.

Wɔ mfe kakraa bi mu no, Napoleon dii Europa Atɔe fam fã kɛse no ara so. Napoleon kyekyɛɛ Roma Ahemman Kronkron no mu na ɔde baa awiei. Nanso, n’ankasa ahemman no toaa Roma atetesɛm so. Wɔ 1804 mu, wɔ Pope no anim no, ɔhyɛɛ ne ho sɛ Fransefo Ɔhempɔn. Afe a edi hɔ no, ɔde dade abotiri a wɔde hyɛɛ Ɔhempɔn Charlemagne abotiri no ara na ɛhyɛɛ ne ho sɛ Italy Hene. Bere a wɔwoo Napoleon ba no, Napoleon frɛɛ no Roma Hene. Nanso, wɔ 1814 mu no, wodii Napoleon so nkonim.

Adolph Hitler dii mmɔden kɛse a ɛto so mmieɛnu a wɔbɔe sɛ wɔbɛbɔ ahemman a edi wiase nyinaa so wɔ Europa no anim. Efi 1933 kosi 1945 no, Hitler bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛhyehyɛ German Ahemman foforo. Ɔkae sɛ n’ahemman no bedi Europa so mfie 1000—te sɛ nea Roma Ahemman Kronkron no dii mfe 1000 kosii Napoleon so no. Hitler ne Benito Mussolini, Italy ɔman anidanfo a na ɔno nso pɛ sɛ ɔsan bɔ Roma Ahemman dedaw no kɔkaa ho. Ɛkame ayɛ sɛ Hitler dii Europa nyinaa so nkonim ansa na wɔredi no so nkonim wɔ Wiase Ko II mu.

Roma Ahemman no Nnɛyi Nkannyan

Wiase Ko II akyi no, Europa aman nam sikasɛm ne amammui mu apam ahorow so asan akyekye Roma Ahemman no. Wɔ 1957 mu no, aman nsia (Germany, France, Italy, Belgium, Netherlands, ne Luxembourg) de wɔn nsa hyɛɛ Rome Apam a ɛde Europa Sikasɛm Kuw (EEC) bae no ase. Wɔ 1993 mu no, Maastricht Apam no danee EEC no yɛɛ no Europa Aman Nkabom (EU). Mprempren Europa aman dodow no ara ka EU ho.

Europafo nim sɛ wɔreyɛ Europa te sɛ Roma Ahemman dedaw no. Nea edi kan koraa firi bere a Roma Ahemman dedaw no bae no, ɛnyɛ den sɛ nkurɔfo betwa ahye na ɛkame ayɛ sɛ wɔde sika koro no ara di dwuma wɔ Europa baabiara. Aman a ɛwɔ Europa Aman Nkabom no mu no reyɛ biako kɛse ayɛ nhyehyɛe biako.

Wɔ Nebukadnesar dae mu no, na ohoni no “nan fã bi yɛ dade na ne fã bi nso yɛ dɔte” (Daniel 2:33). Anan no gyina hɔ ma ahemman a ɛbɛtra hɔ wɔ Roma bere no fã a etwa to no. Daniel kyerɛkyerɛ nea dade ne dɔte a wɔde afrafra no kyerɛ mu sɛ: “Sɛnea wuhuu dade a wɔde dɔte afra mu no, wɔbɛfrafra nnipa asefo; nanso wɔremfata wɔn ho wɔn ho, sɛdeɛ dadeɛ mfa dɔteɛ nfra” (nkyekyɛmu 43).

Europa yɛ mmusuakuw ahorow pii a wɔadi afra dedaw a, te sɛ dade ne dɔte no, wɔnfrafra firi awosu mu. Adiyisɛm nwoma no kyerɛ sɛ, bere tiaa bi mu no, wiase nyinaa aman nyinaa bɛka abom ayɛ Wiase Ahemman a Europa di anim yi (Adiyisɛm 13:7). Akyinnye biara nni ho sɛ awiei bere mu ahemman yi bɛyɛ te sɛ dade ne dɔte a wɔadi afra.

“Sɛ wohunuu anan ne nansoaa, ɔfã bi yɛ ɔnwemfo dɔte na fã bi nso yɛ dadeɛ no, wɔbɛkyekyɛ ahennie no mu; nanso dade no ahoɔden bɛtra mu, sɛnea wuhuu dade a wɔde dɔte afrafra no. Na sɛnea na nan nansoaa fã bi yɛ dade na fã bi nso yɛ dɔte no, saa ara na ahenni no fã bi bɛyɛ den na ne fã bi nso ayɛ mmerɛw “(nkyekyem 41, 42).

Nsɛm a Ɛbɛsi Ɛrenkyɛ

Russia ntua a ɛbaa Ukraine so wɔ afe 2022 mu no maa Europa aman no nyaa biakoyɛ ne atirimpɔw foforo. Awieɛ koraa no, Germany sii gyinae sɛ ɔbɛsan abɛyɛ asraafo tumi bio. Europa bɛkɔ so asɔre akosi sɛ ebedi wiase no so. Nanso Europa Atifi fam Atɔe aman no renka ahemman a etwa to yi ho. United Kingdom afiri EU no mu dedaw. Wɔn, ne Israel aman afoforo no bɛhwe ase bere a Europa Ahemman no resakra abɛyɛ nea etwa to, wiase sodifo no.

Sɛnea na ohoni a ɛwɔ Nebukadnesar dae mu no wɔ nansoaa 10 no, saa ara na wiase akannifo 10 na wobedi Wiase Ahemman yi nhyehyɛe a etwa to no anim, wɔ Wiase Ɔhempɔn bi a ofiri Europa ase. Wobɛsua pii afa Wiase Ahemman yi ho wɔ adesua 10 mu.

Dɛn na ɛbɛto Wiase Ahemman yi? Nebukadnesar daeɛ mu no, ɔboɔ bi bɔɔ anan na ɛsɛee ohoni no nyinaa koraa.

“Mohwɛɛ bere a wɔatwitwa ɔbo bi a nsa nnim, na ɛbɔɔ ohoni no anan a wɔde dade ne dɔte ayɛ, bubui mu asinasin. Afei wɔbubuu dadeɛ, dɔteɛ, kɔbere, dwetɛ, ne sika kɔkɔɔ no boom…mframa no soaa wɔn kɔeɛ ma wɔanhunu wɔn ho hwee. Na ɔboɔ a ɛbɔɔ ohoni no bɛyɛɛ bepɔ kɛseɛ na ɛhyɛɛ asase nyinaa ma” (nkyekyɛm 34, 35).

Daniel kyerɛkyerɛ nea ɔbo yi kyerɛ mu wɔ nkyekyem 44:

“Na ahemfo [nsateaa 10] yi nna mu no, ɔsoro Nyankopɔn bɛma ahenni bi asi hɔ a wɔrensɛe da; na wɔrennyae ahennie no mma nnipa foforɔ; ebebubu asinasin na asɛe ahenni ahorow yi nyinaa, na ebegyina hɔ daa.”

Ɔbo no gyina hɔ ma Onyankopɔn Ahenni. Daniel hyɛɛ nkɔm sɛ ahenni a ɛto so anan a ɛwɔ dae no mu no bɛkɔ so akosi sɛ Onyankopɔn bɛsɛe no. Sɛnea Onyankopɔn ka siei no, Roma bere no akɔ so abesi yɛn bere yi so. Wɔnsɛee Roma atetesɛm da.

Ɛrenkyɛ Onyankopɔn bɛsɛe Roma nhyehyɛe yi koraa, ne nnipa nniso biara, na ɔde Onyankopɔn Ahenni a ɛbɛhyɛ asase nyinaa so ma no besi ananmu (nkyekyɛm 35). Nanso ɛno yɛ asɛm a ɛfa asuade foforo ho.