Amerika ne Atɔe Fam Daakye

Afei nso, wobetumi anya bi wɔ: English

Nkɔmhyɛ a ɛwɔ Bible mu no kyerɛ sɛ daakye ɔko, awerɛhoɔ, anaa osu remma bio. Nanso sɛ wohunu ɛyaw, basabasayɛ ne amanehunu a ɛrekɔ so wɔ wiase nnɛ yi a, so ɛyɛ wo nwonwa sɛ Onyankopɔn nsiw ɔhaw ahorow yi ano nnɛ?

Bible nkɔmhyɛ ma yehu sɛ Onyankopɔn wɔ nhyehyɛe, na ne nhyehyɛe no wɔ bere a wɔahyɛ mu. Nnipa dodow no ara nni nea Onyankopɔn nhyehyɛe ho adwene biara. Nanso Bible da no adi sɛ Onyankopɔn nhyehyɛe ma yɛn no yɛ nyansa na ɛyɛ nwonwa sen sɛnea yebetumi asusuw ho (Romafo 11:33 ; 1 Korintofo 2:9 ).

Nokwarem no, Bible ka sɛ Onyankopɔn ayɛ nhyehyɛe sɛ ɔne wo bɛkyɛ biribiara (Adiyisɛm 21:7). Yiw, biribiara! Biribiara nni hɔ a wɔayi afi mu (Hebrifo 2:8).

Onyankopɔn nso ka sɛ Ɔyɛ nhyehyɛe sɛ ɔbɛma wo ayɛ sɛnea Ɔte no ara pɛ (1 Yohane 3:1-2). Ɔbɛma mo animuonyam korɔ no ara a Ɔwɔ no (Filipifoɔ 3:21). Ɔbɛma wo tumi a ɛyɛ nwonwa ne daa nkwa nso (1 Korintofoɔ 15:42-44, 53). Kenkan saa kyerɛw nsɛm no na hwɛ nea ɛka. Ɛnonom yɛ bɔhyɛ ahorow a ɛyɛ nwonwa.

Nanso Onyankopɔn remma wo biribiara, a Ne tumi kɛse ne daa nkwa ka ho, gye sɛ obetumi de ne ho ato wo so sɛ wobɛyɛ nea ɛteɛ na eye bere nyinaa. Na ɔkwan biako pɛ a Onyankopɔn betumi afa so de ne ho ato wo so , ne sɛ wode wo ho bɛto No so .

Onyankopɔn nim sɛ sɛ wode wo ho to No so a, wobɛyɛ biribiara ne biribiara a ɔbɛka. Wobɛyɛ nneɛma wɔ Onyankopɔn kwan so, na ɛnyɛ w’ankasa wo kwan so. Nanso sɛ woannye Onyankopɔn nni koraa —sɛ wodwene sɛ ebia Onyankopɔn adi mfomsoɔ, anaa sɛ wunim yie sene Onyankopɔn a —ɛnneɛ Onyankopɔn ntumi mfa Ne tumi nnye wo nni. Ebia wobɛyɛ nneɛma wɔ wo kwan so, sen sɛ wobɛyɛ Onyankopɔn kwan so, na ɛno bɛma woadi yaw ne amanehunu mu daa .

Onyankopɔn atirimpɔw ne sɛ ɔbɛkyerɛkyerɛ obiara a ɔyɛ ɔhokwafo ma ɔde ne ho ato No so , sɛnea ɛbɛyɛ a yɛbɛpaw sɛ yɛbɛtra ase wɔ Ne kwan so. Ɛno nko ara ne ɔkwan a yɛbɛfa so ne No atra ase daa wɔ asomdwoeɛ mu.

So woasusuw nea enti a Onyankopɔn ama yɛn bere tiaa mu, honam fam asetra wɔ asase so ho pɛn? Dɛn nti na wontwa anammɔn a ɛyaw ne amanehunu ka ho yi, na womma yɛn daa nkwa fi mfiase kɛkɛ?

Efirisɛ ehia sɛ yesua sɛ yɛde yɛn ho bɛto Onyankopɔn so, ansa na watumi de biribiara ama yɛn.

Nnipa pii bu Onyankopɔn atɛn efirisɛ Ɔma bɔne ne amanehunu a ɛwɔ wiase yi mu nyinaa ho kwan, bere a na obetumi asi ano. Nanso Onyankopɔn yɛ onyansafo sen yɛn koraa.

So Onyankopɔn betumi agyae amanehunu ? Yiw, Otumi. Nanso so adesamma besua sɛ wɔde wɔn ho bɛto No so? Dabi, na yebesusuw bere nyinaa sɛ yɛwɔ ɔkwan a eye sen saa. Ɔkwan baako pɛ a Onyankopɔn betumi afa so ada no adi akyerɛ nnipa nyinaa sɛ yɛnnim yie nsen no ne sɛ ɔbɛma yɛasɔ yɛn ankasa kwan ahwɛ.

Enti, mfe 6000 a atwam ni no, Onyankopɔn ama yɛn kwan sɛ “yɛyɛ nneɛma sɛnea yɛn pɛ.” Eyi ne nyansahu mu sɔhwɛ a ɛsõ sen biara a wɔayɛ pɛn. Onyankopɔn ama adesamma hokwan sɛ wɔnkyerɛ sɛ wɔn kwan ye sen Onyankopɔn kwan!

Na ɔkwan bɛn so na ɛrekɔ so? Seesei yɛwɔ asiane mu sɛ yɛbɛsɛe yɛn ho wɔ nuklea ɔko mu. Sɛ Onyankopɔn amfa ne ho anhyɛ mu ntɛm a, anka yɛbɛsɛe yɛn ho (Mateo 24:22).

Mfeɛ a ɛda yɛn anim pɛɛ no bɛyɛ den yie. Onyankopɔn bɛma yɛn kwan ma ɛkame ayɛ sɛ yɛbɛsɛe yɛn ho ansa na wagye yɛn nkwa. Na ɛdenam saa osuahu yi so no, awieɛ koraa no wiase no behu sɛ onipa kwan ntumi nyɛ adwuma . Yiw, awieɛ koraa no, nkurɔfo besua sɛ wɔde wɔn ho bɛto Onyankopɔn so sen sɛ wɔde wɔn ho bɛto wɔn ho so! Awieɛ koraa no wobehu sɛ Onyankopɔn kwan nkutoo ne ɔkwan a ɛbɛma asomdwoe ne anigye aba.

Onyankopɔn wɔ ɔpɛ sɛ ɔbɛma yɛasɔ yɛn ankasa kwan ahwɛ seesei, na ɔne yɛn ahunu amane seesei—sɛnea ɛbɛyɛ a yɛbɛsua sɛ yɛde yɛn ho bɛto No so, ama yɛatumi ama yɛn daa nkwa. “Efirisɛ wɔde abɔde no hyɛɛ ɔkwa ase, ɛnyɛ n’ankasa pɛ mu, na mmom esiane nea ɔhyɛɛ no ase nti, wɔ anidaso mu sɛ wobegye abɔde no nso afi ɔporɔw nkoasom mu akɔ Onyankopɔn mma anuonyam ahofadi mu” (Romafo 8:20-21).

Ɔkwan a Ɛyɛ Paara

Ɛho nhia sɛ me ne wo sua sɛ yɛde yɛn ho bɛto Onyankopɔn so wɔ ɔkwan a ɛyɛ den so. Onyankopɔn de ɔkwan a eye sen saa ho nhwɛso ama yɛn dedaw. Yehu saa nhwɛso no wɔ Abraham asetra mu.

Hyɛ nea Onyankopɔn ka kyerɛɛ Abraham wɔ Genesis 12:1-3 no nsow:

Afei na Dabiara no aka akyerɛ Abram sɛ, “Gya wo man, ne w’abusuafoɔ, ne w’agya fie, na kɔ asaase a mɛkyerɛ wo no so. Na mɛma wo ayɛ ɔman kɛseɛ, na mɛhyira wo na mama wo din ayɛ kɛseɛ, na woayɛ nhyira. Na mɛhyira wɔn a wɔhyira wo no, na mɛdome nea ɔdome wo no. Na asase so mmusuakuo nyinaa nam wo so bɛhyira wɔn.”

Ɛnonom yɛ bɔhyɛ ahorow bi a ɛyɛ nwonwa. Onyankopɔn hyɛɛ bɔ sɛ Abraham asefo bɛyɛ ɔman kɛse, na wɔnam ne so behyira nnipa nyinaa , sɛ ɔyɛ nea Onyankopɔn ka a.

Na dɛn na Abraham yɛe? “Na Abram kɔe, sɛdeɛ Daa Daa no ka kyerɛɛ no no” ( nkyekyɛmu 4 ).

Abraham gyee Onyankopɔn dii, enti odii nea Onyankopɔn ka kyerɛɛ no sɛ ɔnyɛ no so.

Na saa pɛpɛɛpɛ na Onyankopɔn pɛ sɛ me ne wo yɛ ne bɔhyɛ so. Ɔpɛ sɛ yɛnya ne mu gyedie a ɛwie pɛyɛ —na yɛyɛ deɛ Ɔka kyerɛ yɛn sɛ yɛnyɛ —ma yɛn ankasa yiedie.

Esiane sɛ na Abraham de ne ho too Onyankopɔn so na ɔyɛɛ osetie nti, Onyankopɔn kɔɔ so hyɛɛ Abraham bɔ pii.

Hyɛ bɔhyɛ ahorow a Onyankopɔn hyɛɛ Abraham wɔ Genesis 17:1-8 no nyinaa nsow:

Afei berɛ a Abram dii mfeɛ 99 no, Daa Daa no yii ne ho adi kyerɛɛ Abram na ɔka kyerɛɛ no sɛ, “Mene Onyankopɔn Tumfoɔ. Monnantew M’anim, na monyɛ obi a asɛm biara nni ho. Na mɛyɛ me apam wɔ Me ne mo ntam, na mɛma moayɛ bebree paa.”

Na Abram kotow n’anim. Na Onyankopɔn ne no kasae sɛ, “Me deɛ, hwɛ, m’apam ne wo, na wobɛyɛ aman bebree agya. Wɔremfrɛ wo din Abram bio [a ɛkyerɛ Agya a Ɔkorɔn], na mmom wɔbɛfrɛ wo Abraham [a ɛkyerɛ sɛ Nnipa Bebree Agya]; ɛfiri sɛ mayɛ wo aman bebree agya. Mɛma mo awo paa , na mɛma mo ayɛ aman. Na ahene befi mo mu aba. Na mede M’apam besi Me ne wo ne w’asefo a wodi w’akyi no ntam wo won awo ntoatoaso nyinaa mu, ama apam a etena daa, se eye Onyankopon ama wo ne w’asefo a wodi w’akyi. Na mede asase a woretu kwan no bɛma wo ne w’asefoɔ a wɔdi w’akyi no — Kanaan asase no nyinaa —ayɛ daa agyapadeɛ. Na mɛyɛ wɔn Nyankopɔn.”

Abraham gyee nea Onyankopɔn kae no dii.

Mfe pii akyi no, Onyankopɔn sɔɔ Abraham gyidi hwɛe denam ka a ɔka kyerɛɛ no sɛ ɔmfa ne ba Isak mmɔ afɔre no so (Genesis 22). Eyi ne gyidi ho sɔhwɛ a etwa to.

Dɛn na anka wobɛyɛ?

Ná Abraham nnim nea enti a Onyankopɔn ka kyerɛɛ no sɛ ɔmfa ne ba no mmɔ afɔreɛ. Nanso wannye akyinnye. Wanhwehwɛ sɛ wɔkyerɛkyerɛ mu. Wampene sɛ obedi so.

Abraham de ne ho too Onyankopɔn so. Ná ɔwɔ ahotoso sɛ Onyankopɔn teɛ. Ná ɔwɔ ahotoso sɛ Onyankopɔn wɔ ntease pa bi a enti ɔde saa ahyɛde yi a Abraham ntumi nte ase. Ɔnyaa ahotosoɔ sɛ, sɛ ɔtie Onyankopɔn a, ɔkwan bi so no, Onyankopɔn bɛgye ne ba Isak, ɛfiri sɛ na Onyankopɔn ahyɛ bɔ sɛ ɔbɛhyira Isak (Hebrifoɔ 11:17-19).

Enti Abraham yɛɛ osetie. Ɔyɛɛ osetie efisɛ na ɔwɔ Onyankopɔn mu ahotoso sen n’ankasa ho. Na dɛn na esii? Onyankopɔn siw Abraham kwan ansa na ɔrekum Isak, na Onyankopɔn somaa odwennini maa Abraham sɛ ɔmmɛbɔ afɔre mmom.

Afei a Abraham nam ne osetie so ada ne gyidi adi no, Onyankopɔn hyɛɛ bɔ a ɔhyɛɛ Abraham no a na biribiara nhyɛ ne ho so:

“Maka me ho ntam, Daa Daa no ka, ɛfiri sɛ woayɛ saa adeɛ yi, na woannyae wo ba, wo baako pɛ, ampa ara mɛhyira wo , na ampa ara mɛma w’asefoɔ dodoɔ adɔɔso te sɛ nsoromma ɔsoro, na ɛte sɛ anhwea a ɛwɔ mpoano, na w’asefo benya n’atamfo pon. Wɔnam w’asefo so behyira asase so aman nyinaa, efirisɛ woatie Me nne.” (Genesis 22:16-18) .

Saa bɔhyɛ akɛseɛ yi nyɛ Abraham nko ara dea, na mmom Abraham mma nso. Na bɔhyɛ ahorow yi yɛ abien. Woahu, Abraham wɔ mma ahorow abien:

  1. Honam fam asefo, ne
  2. Honhom mu mma, a wodi Abraham nhwɛso a ɛfa gyidi ne osetie ho akyi (Galatiafo 3:26-29) .

Abraham yɛ “amanaman bebree agya” ne mma pii agya wɔ bɛboro akwan biako so. Yiw, aman pii wɔ hɔ nnɛ a wɔyɛ Abraham asefo honam fam, a wɔanya honam fam nhyira a wɔhyɛɛ Abraham bɔ no. Nanso awiei koraa no, Abraham bɛyɛ amanaman nyinaa agya . Wɔnam ɔno ne n’asefo—Yesu Kristo— so behyira amanaman nyinaa bere a wodi Abraham nhwɛso a ɛfa gyidi ne osetie ho akyi no.

Abraham Honam Mu Asefo

Afei ma yɛnhwɛ nea Bible ka sɛ ɛbɛto Abraham asefo honam fam wɔ nna a edi akyiri no mu.

Hyɛ no nsow sɛ bɔhyɛ ahorow a Onyankopɔn de maa Abraham no, wɔde maa ne ba Isak (Genesis 26:1-5), ne Isak ba Yakob (Genesis 28:13-14).

Onyankopɔn daa daakye ho nsɛm foforo pii adi kyerɛɛ Yakob, na wɔakyerɛw wɔ Genesis nhoma no mu:

  • Ná Yakob asefo “atrɛw akɔ atɔe fam, apuei fam, atifi fam ne anafo fam” ( Genesis 28:14 ).
  • Genesis 49 no, Yakob kaa nea ɛbɛto ne mma no mu biara wɔ nna a edi akyiri no mu. Ɛha na ɔda no adi sɛ na wɔbɛhyira ne Yosef asen ne mma a aka no nyinaa.
  • Genesis 48 no, Yakob kaa Yosef mmabarima baanu, Efraim ne Manase nkrabea ho nkɔm.

Genesis 48 ka sɛnea Yakob faa Yosef mma baanu no sɛ ne ba no ho asɛm. Saa kwan yi so no, na Yosef nsa bɛka abusua no agyapade no fã abien, sen sɛ obenya biako.

Bere a Yakob hyiraa Efraim ne Manase no, ɔde ne nsa nifa too Efraim a na ɔyɛ kumaa no so. Yosef susuwii sɛ ne papa a n’ani afura no adi mfomso:

Na Yosef ka kyerɛɛ n’agya se, “Ɛnyɛ saa, m’agya, ɛfiri sɛ oyi ne abakan! Fa wo nsa nifa to ne ti so.” Nanso n’agya ampene, na ɔkaa sɛ, “Menim, me ba, menim. Ɔno nso bɛyɛ ɔman, na ɔno nso bɛyɛ kɛse. Nanso, ne nua kumaa bɛyɛ kɛse asen no, na n’asefo bɛyɛ amanaman kuw.”

Ɛha no, Yakob ka siei sɛ Manase bɛyɛ ɔman kɛse—ɔman biako a wɔwɔ tumi. Nanso na ne nua Efraim bɛyɛ aman kuw kɛse mpo.

Bere bɛn na saa nneɛma yi sii?

Wɔ adesua bi a atwam mu no, wusuaa mfe 2520 asotwe bere a wɔde baa Israel so a efii ase bere a Israel dan fii Onyankopɔn ho bere a na Ɔhene Salomo ahenni no reba awiei no ho ade. Asotwe bere yi twaam wɔ afe 1585. Ɛno ne bere pɔtee a Europa Atifi fam Atɔe aman a Netherlands, France, England, Denmark, Norway, Iceland, Sweden, ne afoforo ka ho no fii ase nyaa ahonyade ne tumi mu nkɔanim. Esiane sɛ aman yi maa nkɔmhyɛ a ɛfa Israelfo sɔre wɔ nna a edi akyiri no mu ho no baa mu nti, yebetumi ahu aman yi sɛ nnɛyi Israel Mmusuakuw 10 a Ayera no asefo.

Israel nso nyaa asotwe bere a ɛto so abien a efii ase bere a Asiriafo fii ase gyee Israelfo fii wɔn kurom wɔ afe 733 B.C. Saa mfe 2520 yi twaam wɔ 1788 mu.

Saa bere no, United Kingdom fii ase besii France ananmu sɛ wiase tumidi a edi kan. Wɔde Australia nso sii hɔ wɔ afe 1788. Wɔ nnɛyi Canada mpɔtam hɔ no, wɔhyehyɛɛ nniso amantam a edi kan a Engiresi mmara di so wɔ 1788 mu, na ɛno ma wɔde Canada Atifi fam sii hɔ mfeɛ mmieɛnsa akyi. Britania Ahemman no kɔɔ so nyaa nkɔso kosii sɛ edii wiase no fã anan mu biako so—ahemman a ɛsen biara wɔ wiase abakɔsɛm mu. Eyi ne “amanaman kuo” kɛse a Bible kyerɛ sɛ wɔyɛ Efraim asefo no.

Efraim nuabarima Manase yɛ United States of America. Britain Amerika atubra aman no de wɔn ho too gua sɛ wɔanya ahofadi afi Great Britain nsam wɔ 1776. Nanso, mmɔden a wɔbɔe sɛ wɔbɛyɛ adwuma sɛ aman a wɔde wɔn ho no nkabom a ɛnyɛ den no hyiaa ɔhaw akɛse ntɛm ara. Ne saa nti, ananmusifo kuo bi a wofi aman no mu kyerɛw ɔman mmara foforo de hyehyɛɛ ɔman biako a wɔaka abom. Wɔpenee saa amansan mmara yi so wɔ June 21, 1788, na ɛno na ɛhyɛɛ United States of America ase. Awiei koraa no, United States bɛyɛɛ ɔman biako a ɛwɔ sika sen biara na ɛwɔ tumi sen biara wɔ abakɔsɛm mu, na ɛmaa nkɔmhyɛ a ɛwɔ Genesis a ɛkyerɛ sɛ Manase bɛyɛ ɔman kɛse no baa mu.

Saa nhyira yi amma Israel esiane sɛ na wɔye sen nnipa afoforo nti. Bible ka eyi kyerɛ Israel sɛ: “Enti hu sɛ Daa mo Nyankopɔn mfa asase pa yi mma mo mo trenee nti; na moyɛ nnipa a wɔn kɔn mu yɛ den” (Deuteronomium 9:6). Mmom, saa nhyira yi baeɛ “ɛfiri sɛ Abraham tiee Me nne, na ɔdii M’ahyɛdeɛ, me mmara nsɛm, ne Me mmara so” (Genesis 26:5).

Nanso nhyira ahorow yi de asɛdeɛ a ɛne sɛ yetie Onyankopɔn bae. Onyankopɔn paw Israel sɛ ɔnyɛ nhwɛso mma amanaman nyinaa. Sɛ wɔyɛ osetie ma Onyankopɔn a, anka wɔbɛyɛ nhwɛso pa ama afoforo a wobedi akyi (Eksodɔs 19:5; Deuteronomium 4:5-8). Nanso sɛ wɔpoo Onyankopɔn ne ne mmara a, ɛnneɛ Onyankopɔn kaa sɛ ɔbɛtwe Israel aso kane, ansa na watwe nnipa foforɔ aso (Romafoɔ 2:9).

So Israel ayɛ osetie ama Onyankopɔn? So nnipa a wɔwɔ Europa Atifi fam Atɔe, United States, Canada, Australia, New Zealand, ne South Africa yɛ treneefo a wosuro Onyankopɔn?

Akyinnye biara nni ho sɛ ɛnte saa! Nokwarem no, nnɛyi Israel aman no redi wiase no anim wɔ Onyankopɔn ne Ne mmara a wɔpow no mu .

Lewitikos 26 ne Deuteronomium 28 no, Onyankopɔn daa nea sɛ Israel po no a, ɔbɛyɛ. Saa nkɔmhyɛ ahorow yi nyaa mmamu wɔ bere a atwam no mu, nanso ne mmamu a etwa to no yɛ yɛn bere yi de. Na nkɔmhyɛ ahorow yi renya mmamu nnɛ.

Hyɛ asotwe ahorow a Onyankopɔn ka siei wɔ Lewitikos 26, a efi ase wɔ nkyekyem 14 no nnidiso nnidiso no nsow:

  1. “Mede ehu bɛto wo so.”

    Ná amumɔyɛfo ntua a wɔde baa Amerika so wɔ Ɛbɔ bosome 11, 2001 no yɛ ehu mpɛn pii a ahaw Israel ne Yudafo wɔ mfe du du kakraa a atwam no mu biako pɛ. Ehu no nso fi yɛn mu. Nnipadɔm a wɔtotow atuo ne atopae ho ahunahuna abɛyɛ nea abu so wɔ United States ne Israel aman afoforo mu.

  2. “Ahoɔhyew ne atiridii a ɛbɛmene aniwa na ɛbɛma ɔkra no afiri adi.”

    So eyi ka nyarewa foforo te sɛ AIDS a ayɛ nnome wɔ nnansa yi mfeɛ du du mu no ho asɛm pɛpɛɛpɛ? So ɛnyɛ Onyankopɔn mmara a ɛfa aguamammɔ ne awaresɛe ho a wɔpow nti na nyarewa yi mu pii trɛw?

  3. “Wobɛgu w’aba kwa, na w’atamfo bedi.”

    Henanom ne wɔn a wɔde nnuan kɔ amannɔne sen biara wɔ wiase? Hena na ɔtɔ nnuan a wɔde kɔ amannɔne no? Hwɛ mu hwɛ.

  4. “Wobedi mo so nkonim w’atamfo anim.”

    Dɛn na esii wɔ Afghanistan?

  5. “Wɔn a wɔtan wo no bedi wo so.”

    Susuw aman yi akannifo a wɔda no adi pefee sɛ nnipa a wɔwɔ wɔn ankasa man mu no fã animtiaa no su ho hwɛ.

  6. “Mobɛguan bere a obiara nni mo akyi.”

    Dɛn nti na United States guan fii Afghanistan, bere a obiara nni akyi no?

  7. “Mɛbubu wo tumi ho ahantan.”

    So obi wɔ wiase a ɔwɔ ahotoso wɔ United States ahoɔden ne ne botae mu, bere a wiase no hwɛɛ Talibanfo a wɔsan dii Afghanistan so nkonim wɔ nna kakraa bi mu akyi, ansa na Amerikafo no refi hɔ no? So Russia, China, North Korea, ne afoforo gye di sɛ mprempren United States a bere bi na ɛwɔ tumi no ayɛ mmerɛw dodo sɛ obesiw wɔn kwan wɔ wɔn akɔnnɔ ho?

  8. “Mɛyɛ wo wim sɛ dade, na w’asase nso ayɛ sɛ kɔbere. W’ahoɔden bɛsɛe kwa; na w’asase rensow nnɔbae, na asase no so nnua nso rensow aba.”

    Susuw ɔpɛ akɛse a ɛkɔ so haw United States ne Australia no ho hwɛ.

nnome yi afi ase reba nnɛyi aman Israel ne Yuda so dedaw. Na eyinom yɛ Onyankopɔn asotwe mfiase ara kwa.

Nkɔmhyɛ no kɔ so hyɛ nneɛma a ensii, de besi ha, wɔ bere a merekyerɛw adesua yi ho nkɔm. Eyi ne nea ɛda wɔn anim ma nnɛyi Israel ne Yuda nkurɔfo (Lewitikos 26:23-39):

  • Wiram mmoa bɛkyinkyin wɔn mmɔnten so akunkum nnipa
  • Ɔko wɔ wɔn asase so
  • Nyarewa a atrɛw bere a wɔaka wɔn ahyɛ wɔn nkurow mu no
  • Nkuguodie
  • Ɛkɔm
  • Nnipa a wodi wɔn nam bere a ɔkɔm ne nkaa no rekɔ so no
  • Nkurow a wɔsɛee no
  • Nnipa a wogyee wɔn fii wɔn asase so na wɔtɔn wɔn sɛ nkoa wɔ wiase nyinaa

Ebia ɛbɛyɛ den sɛ yebegye adi. Nanso saa pɛpɛɛpɛ na ɛtoo Israel ne Yuda tete. Ɛbɛsan aba bio—gye sɛ aman yi san wɔn akyi kɔ Onyankopɔn nkyɛn!

Nkɔmhyɛ hyɛ nkɔm sɛ wobedi aman a bere bi na wodi tumi yi so nkonim na wɔagyae. Wɔbɛbɔ Israel ne Yuda apete amanaman mu, atɔn wɔn sɛ nkoa, na wɔde wɔn ayɛ adwumaden. Nokwarem no, Okunkɛse foforo reba, a ɛsõ sen nea edi kan no koraa.

Ɛnyɛ pɛnkoro pɛ na wɔka nsɛm a esisi yi ho asɛm siei. Wɔsan ka ho asɛm mpɛn pii wɔ Bible no nyinaa mu.

Susuw Hesekiel nhoma no ho hwɛ. Ná Hesekiel yɛ odiyifo wɔ Yudafo nnommum a wɔde wɔn kɔɔ Babilon no mu. Nanso na Hesekiel asɛm no nyɛ Yuda dea. Onyankopɔn somaa Hesekiel kɔɔ Israel : “Mesoma wo kɔ Israelfo nkyɛn, ɔman atuatewfo a wɔayɛ Me bɔne no nkyɛn” (Hesekiel 2:3).

Hesekiel kyerɛw kɔkɔbɔ ahorow maa Israel, na ɔhyɛɛ nkɔm sɛ sɛ Israel ansakra a, nnommumfa bere bi bɛba. Nanso na Israel akɔ nkoasom mu dedaw bɛboro mfeɛ 125 a atwam ni! Na ne nkɔmhyɛ ahorow no nyɛ ne bere so de, na mmom na ɛyɛ yɛn bere yi de.

Kenkan Hesekiel 5. Ɛde nsɛm pɔtee a ɛfa sɛnea wobedi Israel so nkonim ho ma. Nnipa baahe na wobewuwu saa bere no?

“Mo mu nkyem abiɛsa mu biako de ɔyaredɔm bewuwu, na ɔkɔm bɛsɛe wɔn wɔ mo mu. Ɔfã abiɛsa mu biako bɛhwe ase wɔ nkrante a atwa wo ho ahyia no ho. Mɛpete nkyem abiɛsa mu biako akɔ mframa nyinaa mu, na matwe nkrante adi wɔn akyi.” (Hesekiel 5:12).

Nnɛyi Israelfo no mu nkyem abiɛsa mu abien bewuwu wɔ ɔko ne ɔkɔm a ɛreba no mu. Na wɔbɛfa nkyem abiɛsa mu biako a aka no akɔ nkoasom mu.

Hyɛ Deuteronomium 28:68 nsow: “Daa de mo bɛsan de ahyɛn aba Misraim. … Ɛhɔ na wɔde mo bɛtɔn ama mo atamfo sɛ nkoa mmarima ne mmaa, na obiara rentɔ mo.” Eyi nsii da wɔ abakɔsɛm mu. Ɛyɛ nkɔmhyɛ a ɛfa daakye ho.

Odiyifo Mose ka siei sɛ, “nnebɔne bɛto wo nna a edi akyiri no mu; ɛfiri sɛ mobɛyɛ deɛ ɛyɛ bɔne wɔ Daa no ani so, de mo nsa ano adwuma ahyɛ no abufuo” (Deuteronomium 31:29).

Yesaia, Yeremia, Hosea, ne adiyifo afoforo pii kaa nkogudi ne nnommumfa a Israel ne Yuda dii wɔ bere no awiei ho asɛm. Nkɔmhyɛ ahorow yi yɛ nokware. Wɔbɛba. Asɛmpa no ne sɛ ɔhaw bere a enye koraa no bɛkɔ so mfe kakraa bi pɛ, na awiei koraa no, ɔhaw bere yi bɛma Israel adan akɔ Onyankopɔn nkyɛn na wɔde wɔn ho ato No so. Nanso saa asɛm no yɛ asuade foforo.

So wusuaa biribi fii adesua ahorow a wontua hwee yi mu? Yɛsrɛ sɛ fa sikani kakraa bi ka kyerɛ obi sɛ ɔne wo nkɔka saa asɛnnennen yi ho.