USA ne Israel Mmusuakuw 10 a Wɔayera wɔ Nkɔmhyɛ Mu

Afei nso, wobetumi anya bi wɔ: English

Bible no kura nkɔmhyɛ pɔtee a ɛfa aman pii daakye ho. Nanso, Bible nkɔmhyɛ dodow no ara—ɛboro fã koraa—fa Israel man ne nkurɔfo ho.

Sɛnea ɛbɛyɛ a wobɛte nkɔmhyɛ ahorow a ɛfa Israel ho yi nyinaa ase no, ɛsɛ sɛ wuhu nnipa ko a Israelfo yɛ nnɛ, ne baabi a wɔwɔ.

Nnipa dodow no ara nnwen eyi ho pii. Ne nyinaa akyi no, ɔman ketewaa bi wɔ Mfinimfini Apuei a wɔfrɛ no “Israel,” ɛnte saa?

Nnipa dodow no ara susuw sɛ nkɔmhyɛ ahorow a ɛfa Israel ho nyinaa fa nnɛyi ɔman a wɔfrɛ no Israel no ho. Nanso nkɔmhyɛ ahorow a ɛfa Israel ho no pii ne nnɛyi Israel man no abakɔsɛm nhyia kɛkɛ.

Nokware no ne sɛ, nnipa a wɔte nnɛyi Israel man mu no yɛ Israel fã bi kɛkɛ. Yudafo dodow no ara fi Israel mmusuakuw abiɛsa pɛ mu—Yuda, Benyamin, ne Lewi. Tete no, na Israel mmusuakuw 12 na ɛwɔ hɔ. Abakɔsɛm mu ntease ahorow bi nti, wɔtaa bu abusuakuw biako (Yosef) sɛ mmusuakuw abien (Efraim ne Manase), na ne nyinaa yɛ mmusuakuw ahorow 13. Nanso, gye kakraa bi a, Yudafo no yɛ mmusuakuw yi mu abiɛsa pɛ asefo .

Dɛn na ɛtoo Israel mmusuakuw 10 a aka no?

Bible no kura tete Israelfo abakɔsɛm a ɛkɔ akyiri. Sɛ yebehu baabi a mmusuakuw 10 a aka no wɔ nnɛ a, ɛsɛ sɛ yɛde nokwasɛm ahorow a wɔakyerɛw wɔ Bible mu no fi ase.

Wɔ Genesis nhoma no mu no, yehu Abraham, ne ba Isak, ne Isak ba Yakob ho asɛm. Yakob woo mmammarima 12, a na wɔfrɛ wɔn “Israel mma,” ɛfiri sɛ Onyankopɔn sesaa Yakob din yɛɛ no Israel (Genesis 32:28). Bere a saa mmabarima 12 yi woo mma no, saa mmusua akuw yi bɛyɛɛ Israel Mmusuakuw 12 no.

Wɔ Bible mu nhoma ahorow a edi kan no mu no, edin Israel no kyerɛ mmusuakuw 12 no nyinaa. Nanso, bere a Israelfo no kɔtraa Kanaan asase so akyi no, akuw abien fii ase puei. Yuda abusuakuw no kɔtraa anafo fam mantam no mu na wofii ase tetew wɔn ho kakra fii mmusuakuw afoforo a wɔwɔ atifi fam no ho. Ɛtɔ mmere bi a na wobu Yuda abusuakuw no sɛ Israel fã, na ɛtɔ mmere bi nso a na wobu no sɛ ɛyɛ soronko wɔ Israel ho .

Hyɛ no nsow sɛ Ɔhene Dawid bɛyɛɛ Yuda hene mfeɛ nson ne fa ansa na ɔrebɛyɛ Israel nyinaa hene (2 Samuel 5:5). Bible ka sɛ na Dawid ba Salomo yɛ “Israel ne Yuda sodifo ” (1 Ahemfo 1:35). Hyɛ no nsow sɛ na wobu Yuda sɛ ɔda nsow wɔ Israel ho . Wɔ Dawid ne Salomo ahenni mu no, na Israel ne Yuda yɛ akuw ahorow a ɛsono emu biara a wɔaka abom ayɛ ɔman biako.

Nanso, Salomo wu akyi no, mmusuakuw 10 a na wɔwɔ atifi fam no paw wɔn ankasa hene na wɔhyehyɛɛ Israel ahenni. Yuda abusuakuo ne Benyamin abusuakuo ne Lewifoɔ dodoɔ no ara na wɔhyehyɛɛ Yuda ahennie. Wubetumi akenkan sɛnea eyi sii no nyinaa wɔ 1 Ahemfo 11 ne 12.

Ade a ɛho hia sɛ yɛte ase ne sɛ efi saa bere no, Israel ne Yuda atetew wɔn ho wɔn ho. Wɔmfaa saa ahenni abien yi nkabom bio da .

Yuda ahenni no asefo . Sɛ wuhu nkɔmhyɛ ahorow a ɛfa Yuda ho wɔ Bible mu a, saa nkɔmhyɛ ahorow yi fa Yudafo ho.

Nanso nkɔmhyɛ dodow no ara a ɛfa Israel ho no mfa Yudafo, anaa nnɛyi Israel man no ho. Nkɔmhyɛ a ɛfa Israel ho no mu dodow no ara fa Israel mmusuakuw 10 a aka no ho , a ɛkame ayɛ sɛ wɔatetew wɔn ho afi Yudafo ho mfe 3000 ni.

Mmusuakuw 10 a Wɔayera no

Sɛ Israel ne Yuda ka nnipa akuw ahorow abien ho asɛm a, ɛnnɛ “Israel” wɔ he?

Sɛ wubebua asɛmmisa yi a, ɛsɛ sɛ wohwehwɛ Bible mu.

Bere a Israel ahenni no tetew fii Yudafo no ho akyi no, Israel hene suroe sɛ, sɛ Mmusuakuw 10 no kɔ Yerusalem kɔdi afe afe afahyɛ ahorow a Onyankopɔn ahyɛ wɔn sɛ wonni no a, wɔne Yudafo no bɛsan ahyia. Enti saa ɔhene yi bɔɔ mmeaeɛ foforɔ a wɔsom, ne nna ahodoɔ a wɔde bɛsom maa Mmusuakuo 10 no, sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔbɛtwa Israel ne Yudafoɔ ntam (1 Ahemfo 12:25-33).

Onyankopɔn somaa adiyifoɔ bebree kɔɔ Israel, na ɔka kyerɛɛ wɔn sɛ wɔnsan nkɔ Onyankopɔn nkyɛn na wɔnni mmara ne nna a ɔde bɛsom wɔn no so. Nanso Israel ansan amma bio. Na wɔda so ara de Onyankopɔn din di dwuma, nanso na wɔde wɔn ankasa atetesɛm ne ɔsom ahorow a nnipa ayɛ. Enti awiei koraa no, Onyankopɔn de nkogudi ne nnommumfa twee wɔn aso.

Wɔ 733 BC no, Asiriafo fii ase dii israel so nkonim na wɔde wɔn kɔɔ Asiria ahemman no atifi ne apueeɛ fam. Bible ka sɛ, ” Israel hene Peka bere so, Asiria hene Tiglat-Pileser ba bɛfaa Iyon , Habel Bet- Maaka , Yanoa , Kedes , Hasor , Gilead ne Galilea, Naftali asase nyinaa; na ɔfaa wɔn nnommum kɔɔ Asiria” (2 Ahemfo 15:29).

Ɛno akyi bere tiaa bi no, Asiriafo dii Israel ahenkurow Samaria so nkonim, na wɔpam Israelfo a wɔaka no: ” Hosea afe a ɛto so akron mu no, Asiria hene faa Samaria, na ɔfaa Israel kɔɔ Asiria, na ɔde wɔn guu Hala , na wɔ Habor , asubɔnten Gosan , ne Media nkuro mu. … Na obiara nkaa gye Yuda abusuakuo nko ara ” (2 Ahemfo 17:6, 18).

Enti wɔyii Israel firii wɔn asase so, na Yudafoɔ nko ara na wɔkaeɛ. Bere a wɔfaa Israel Mmusuakuw 10 no kɔe akyi no, ɛte sɛ nea wɔyera fii abakɔsɛm mu. Seesei wonim wɔn sɛ “Mmusuakuw 10 a Wɔayera no.”

Nanso Israel ayera amfi nkɔmhyɛ mu .

Nkɔmhyɛ ahorow a ɛwɔ Bible mu no mu bɛboro fã fa Israel ho, na nkɔmhyɛ ahorow yi mu dodow no ara fa “nna a edi akyiri” no ho.

Hyɛ nkɔmhyɛ a ɛwɔ Hesekiel 37:15-28 no nsow. Saa nkɔmhyɛ yi hyɛ nkɔm sɛ wɔbɛsan de Israel ne Yuda abom ayɛ ɔman biako wɔ saa bere yi awiei pɛɛ, na wobenyan Ɔhene Dawid ma wadi wɔn so. Susuw ho hwɛ. Wɔnnya nnyaa Dawid wɔ awufo mu de besi nnɛ. Saa nkɔmhyɛ yi nnya mmaa mu de besi nnɛ. Israel da so ara atew ne ho afi Yuda ho. Mmusuakuw 10 no da so ara wɔ okyinnsoromma yi so baabi .

Sɛnea wobehu Mmusuakuw 10 no

Wobɛyɛ dɛn ahu baabi a Mmusuakuw 10 no wɔ nnɛ? Sɛ Mmusuakuw 10 no yera a, wobɛyɛ dɛn ahu wɔn?

Wubetumi abɔ mmɔden ahu baabi a wɔkɔe bere a Asiriafo no faa wɔn fii Israel asase so no. Wɔn ho nsɛm kakraa bi wɔ hɔ wɔ abakɔsɛm mu, nanso abakɔsɛm mu kyerɛwtohɔ ahorow no sua koraa, na ebia wubedi nsusuwii ahorow bi akyi a ɛbɛma woakɔ awiei wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so.

Anaasɛ, wubetumi ama Onyankopɔn akyerɛ wo baabi a Israel wɔ nnɛ. Nea ehia sɛ woyɛ ara ne sɛ wubehu aman anaa mmusuakuw a wɔama awiei bere mu nkɔmhyɛ ahorow a ɛfa Israel ho no abam, na wɔakɔ so ama abam.

Nkɔmhyɛ titiriw bi a ɛfa Israel ne Yuda ho

Leviticus 26 mu no yehu nkɔmhyɛ titiriw bi a ɛdaa Israel mmusuakuw 12 no nyinaa daakye adi. Wɔ saa ti yi mu no, Onyankopɔn ka nhyira a sɛ Mmusuakuw 12 no tie Onyankopɔn a, na ɛbɛba, ne nnome a ɛtoatoa so a sɛ wɔanni Onyankopɔn so a, ɛbɛba.

Nhyira a wɔhyɛɛ ho nkɔm wɔ Leviticus 26 no mu pii baa Israel wɔ Ɔhene Dawid ne Ɔhene Salomo ahenni mu ampa. Saa bere no, na Asiria ne Misraim ahemman no refa mmerɛwyɛ bere bi mu, na mfe du du kakraa bi mu no, na Israel yɛ ɔman a ɛwɔ sika sen biara na ɛwɔ nkɛntɛnso sen biara wɔ wiase.

Nanso afei, ɛrekɔ Salomo ahennie n’awieɛ no, ɔdanee ne ho firii Onyankopɔn ho na ɔsii kronkronbea maa anyame foforɔ (1 Ahemfo 11:4-10). Nkurɔfo no dii ne nhwɛso akyi na wofii ase nso twee wɔn ho fii Onyankopɔn ho.

Sɛnea Onyankopɔn hyɛɛ bɔ wɔ Leviticus 26 no, Onyankopɔn twee Mmusuakuw 12 no aso denam ɔman nhyira a ogye fii wɔn nsam no so. Salomo ahenni mfe a etwa to mu no, atamfo fii ase sɔre twaa wɔn ho hyiae (1 Ahemfo 11:14-25).

Salomo wui wɔ afe 931 B.C. Bere tiaa bi akyi no, Israel ne Yuda mu paapaee yɛɛ aman abien a ɛsono emu biara, na wɔyɛ mmerɛw (1 Ahemfo 12). Mfeɛ kakra mu no, Misrifoɔ no to hyɛɛ Yuda so na wɔfaa wɔn ahonyadeɛ dodoɔ no ara (1 Ahemfo 14:25-26).

Sɛnea yɛahu dedaw no, Asiriafo fii ase dii Israelfo so nkonim na wɔpam wɔn fii wɔn man mu bɛyɛ mfe 200 akyi, wɔ afe 733 B.C Mmusuakuw 10 no ansan ankɔ wɔn asase so da. Yudafoɔ nko ara na wɔkaeɛ.

Afei, afe 605 B.C, mu no, Babilonfoɔ faa Yerusalem, na wofii ase pam Yudafo no kɔɔ Babilon. Yudafo no bi san kɔɔ wɔn asase so wɔ mfe 70 akyi, nanso dodow no ara ansan amma bio. Awiei koraa no, Yudafo no mu dodow no ara tu kɔɔ atifi fam kɔɔ Europa, na wɔtraa hɔ kosii afeha a ɛto so 20 no mu.

Wɔ 1916 mu no, tebea no fii ase sesae mpofirim. Bere a na wiase no wɔ Wiase Ko I mfinimfini no, United Kingdom ne France yɛɛ kokoam apam bi a wɔfrɛ no Sykes-Picot Apam. Saa apam yi kaa sɛnea sɛ wodi Ottoman Ahemman no so nkonim a, wɔbɛpaapae Mfinimfini Apuei no mu. Wɔ saa apam yi mu no, wɔhyɛɛ Palestina mpɔtam hɔ agyirae sɛ amanaman ntam mantam titiriw. Afei, wɔ Ayɛwohomumɔ 1916 mu no, Britaniafo boaa Arabfo ma wɔtew atua tiaa wɔn Ottoman sodifo no.

Wɔ Obubuo 1917 mu no, Britaniafo tintim Balfour Mpaemuka no, na wɔde too gua sɛ wɔboa “ɔman fie ma Yudafo nkurɔfo” wɔ Palestina. Ɛno akyi no, Britaniafo tow hyɛɛ Palestina so ntɛm ara na wɔfaa Yerusalem. Awiei koraa no, nsɛm a esisii yi ma wɔde Israel man sii hɔ wɔ 1948. Efi saa bere no, Yudafo ɔpepem pii asan aba Israel asase so.

So Israel asan aba?

Nnipa dodow no ara a wosua Bible nkɔmhyɛ gye di sɛ Israel man a wɔde sii hɔ ne Yudafo a wɔsan kɔɔ wɔn tete kurom no maa tete nkɔmhyɛ ahorow a ɛfa Israel a wɔbɛboaboa wɔn ano wɔ nna a edi akyiri no mu no baa mu. Nanso saa nkɔmhyɛ ahorow no fa Israel ne Yuda nyinaa ho. Saa nkɔmhyɛ ahorow no nnya mmaa mu! Wɔbɛboaboa Mmusuakuw 10 no ne Yudafo no ano wɔ bere no awiei na wɔaka abom ayɛ ɔman biako, na Ɔhene Dawid bedi so.

Nanso, Yudafo pii sanba a wɔsan baa Palestina, ne nnɛyi Israel man a wɔde sii hɔ no maa nkɔmhyɛ bi a ɛwɔ Lewitikɔs 26 no baa mu ampa.

Wɔ Leviticus 26 no, Onyankopɔn kaa sɛ, sɛ Mmusuakuw 12 no dan wɔn ho fi Ne ho a, nea edi kan no wobenya ehu, yare, ne nkogudi wɔ ɔko mu (Leviticus 26:16-17). Akyiri yi, na asotwe pii bɛba, na awiei koraa no, ɛbɛma wɔagye mmusuakuw no afi wɔn asase so (Lewitikɔs 26:32-39).

Onyankopɔn ka siei, wɔ ahintasɛm kwan so, bere tenten a asotwe yi bɛkɔ so: “Sɛ mo nyinaa akyi no moantie Me, na mmom monantew nea ɛne Me bɔ abira a… mɛtwe mo nso mpɛn ason nso wɔ mo bɔne ho” (Lewitikɔs 26 : 27-28 na ɛwɔ hɔ).

Onyankopɔn kae sɛ ɔbɛtwe Mmusuakuw 12 no aso “mpɛn ason.” Adesua 1 mu no wosuae sɛ “mmere nson” kyerɛ nnafua 2520, anaa mfe 2520. Sɛ ɛno mu nna hɔ mma wo a, fa ahwɛyiye toto Adiyisɛm 11:2-3 (asram 42 ne nnafua 1260) ne Adiyisɛm 12:14 (mpɛn 3 1⁄2) ne Adiyisɛm 13:5 (asram 42) ho. Afei kenkan Numeri 14:34 ne Hesekiel 4:6, a abien no nyinaa kyerɛ sɛ da a wɔhyɛ nkɔmhyɛ mu taa gyina hɔ ma afe biako.

Lewitikɔs 26 hyɛ nkɔm sɛ Onyankopɔn bɛtwe Yudafo ne Mmusuakuw 10 a aka no aso “mpɛn ason” wɔ wɔn bɔne ho. Ɛno kyerɛ sɛ na asotwe no bɛkɔ so mfe 2520.

Hyɛ no nsow sɛ wofii ase gyee Yudafo fii wɔn asase so wɔ afe 605 A.Y.B. Sɛ wode mfe 2520 ka 605 A.Y.B.

Mpɛn ason ho nkɔmhyɛ no nyaa mmamu wɔ bere a wɔahyɛ mu pɛpɛɛpɛ . Eyi yɛ adanse pii a ɛkyerɛ sɛ Bible nkɔmhyɛ yɛ nokware no mu biako.

Ɛhe na Mmusuakuw 10 no wɔ nnɛ?

Afei wowɔ nsafe a wuhia na woahu nnɛyi Israelfo: Bu akontaa kɛkɛ bere a asotwe mmere ason no baa awiei maa Israel, na hwɛ abakɔsɛm mu na woahu aman a wofii ase sɔree saa bere no.

Woahunu dada sɛ Israel asotweɛ no hyɛɛ aseɛ berɛ a Onyankopɔn gyee Israel ɔman nhyira “bere a Salomo abɔ akora” (1 Ahemfo 11:4). Salomo wui wɔ afe 931 A.Y.B., bere a na wadi mfe 70. Ɛte sɛ nea Salomo nkwa nna awiei no, onu ne ho na ɔkyerɛw Ɔsɛnkafo nhoma no. Enti adwene a ntease wom bɛyɛ sɛ asotwe bere yi fii ase bɛyɛ mfe anum ansa na Salomo rewu —baabi bɛyɛ afe 936 A.Y.B. (Nkɔmhyɛ bi wɔ Adiyisɛm nhoma no mu a ɛfoa saa da yi nso so.)

Sɛ wode mfeɛ 2520 to 936 BC a, wuduu 1585 AD.

So biribi titiriw bi sii wɔ 1585 mu? Aane.

Wɔ 1580 mu no, na Spain hene Phillip II aka Spain ne Portugal ahemman a ɛwɔ ne nniso ase no abom. Saa ahemman a wɔaka abom yi trɛwee wɔ wiase nyinaa. Ná Phillip nso yɛ Hapsburg abusua a na wɔwɔ tumi a wodii aman pii so wɔ Europa nyinaa no muni. Ɛte sɛ nea ɛrenkyɛ na Hapsburgfo no adi Europa nyinaa so.

Wɔ 1585 mu no, Ɔhene Phillip II fii ɔsatu ahorow ase sɛ ɔbɛsan anya Netherlands so tumi koraa na watrɛw ne tumidi mu wɔ France ne England so. Nanso Phillip nhyehyɛe ahorow no san bae, na 1585 ne awiei no mfiase maa Hapsburg tumidi wɔ Europa ne wiase nyinaa.

Wɔ 1584 da a etwa to no, Phillip ne Katolekfo Apam a ɛwɔ France no yɛɛ kokoam apam. Saa apam yi kaa no pefee sɛ Katoleksom nkutoo ne ɔsom a wɔma ho kwan wɔ France. Ɔfã bi no, na ɛyɛ mmɔden a wɔbɔe sɛ wobesiw Protestantni Henry Navarre kwan sɛ ɔbɛyɛ ɔhene. Bere a Engiresifo tee apam no ho asɛm no, wosuroe sɛ ɛka mmɔden a wɔbɔ sɛ wobetu Protestantsom agu wɔ Europa nyinaa no fã.

Afei, wɔ August 1585 mu no, Phillip tumi gyee Antwerp fii Protestant atuatewfo a na wɔwɔ Netherlands no nsam. Nanso awiei koraa no, ne nkonimdi no maa Spain hwee ase. Spainfo faa Antwerp akyi nna kakraa bi no, Protestant England de wɔn nsa hyɛɛ apam ase sɛ wɔbɛboa Dutch atuatewfo no. Eyi na efii ɔko ase wɔ England ne Spain ntam.

Antwerp asehwe akyi no, Dutchfo san boaboaa wɔn ho ano na wɔsɔree ntɛmntɛm bɛyɛɛ sikasɛm mu tumi a edi kan wɔ wiase.

Mmɔden a Phillip bɔe sɛ ɔde ne ho bɛhyɛ France amammuisɛm mu no nso ankosi hwee. Henry Narvarre bɛyɛɛ France hene, ɔmaa Protestantfo a wɔwɔ France no toom na wɔmaa wɔn nyamesom mu abodwokyɛre, na ɔne England ne Dutchfo yɛɛ biako tiaa Spain. Eyi ne France a ɛsɔree sɛ ebesi Spain ananmu sɛ ɔman a edi kan wɔ wiase no mfiase.

Ɔko a Spain ne England dii no nso ankosi hwee. Wɔ 1588 mu no, Engiresifo pam mmɔden a Spainfo bɔe sɛ wobedi England so nkonim na wɔasan de ahyɛ Katolekfo tumi ase no. Efi 1585 rekɔ no, England fii ase nyin bɛyɛɛ po so asraafo ne atubrafo tumi kɛse. Awiei koraa no, na Britania Amanaman Nkabom no besi France ananmu sɛ ɔman a edi kan wɔ wiase. Akyiri yi na United States a enyin fi England Amerika atubra aman mu no bɛyɛ tumi a edi kan wɔ wiase.

Hyɛ no nsow sɛ afe 1585 na wofii ase yɛɛ nsakrae kɛse wɔ wiase nyinaa tumi mu. Ɛte sɛ nea Europa Atifi fam Atɔe aman no nyaa anigye no nyinaa mpofirim. Wɔ saa bere yi mu no, Denmark ne Norway Ahemman (a Iceland ka ho) bɛyɛɛ tumi a ɛda nsow. Sweden Ahemman no nso bɛyɛɛ Europa aman akɛse no mu biako. Wɔ mfe 400 a edi hɔ no mu no, na aman a wɔwɔ Europa Atifi fam Atɔe ne wɔn atubra aman no bɛyɛ aman a wodi yiye sen biara wɔ wiase, na mpɛn pii no na wodi ahonyade bɛboro fã a ɛwɔ wiase nyinaa so.

Nsɛm a esisii wɔ 1585 ne ɛno akyi no de asotwe a wɔde maa Israel mpɛn ason no fã a edi kan no baa awiei.

Ɛyɛ nwanwa? Ɛnsɛ sɛ ɛyɛ saa.

Onyankopɔn ka kyerɛɛ Abraham sɛ: “wobɛyɛ aman bebree agya …mɛyɛ wo aman na ahene befi wo mu aba” (Gyenesis 17:4, 6). Onyankopɔn nso kaa sɛ Ɔde Mmusuakuo 12 no bɛto “akorɔn asen asase so aman nyinaa” (Deuteronomium 28:1). Saa bɔhyɛ ahorow yi abam.

Dwene. So aman kuw foforo bi wɔ abakɔsɛm mu ahu ahonyade pii a aba Europa Atifi fam Atɔe aman ne atubra aman a wɔde sii hɔ wɔ Amerika, Canada, Australia, New Zealand, ne South Africa no mu?

So aman kuw foforo bi sɔre dii tumi wɔ bere pɔtee a Onyankopɔn ka siei wɔ Bible mu no mu?

Europa Atifi fam Atɔe nkɔanim ntɛmntɛm, ne tumi, ahonyade, ne nkɛntɛnso a wɔanya mfe 400 no yɛ abakɔsɛm mu nokwasɛm ahorow a wontumi nnye ho kyim.

Ɛhe na Mmusuakuw 10 a Wɔayera no wɔ nnɛ? Aman bɛn na ɛbɛma awiei bere ho nkɔmhyɛ ahorow a Bible ka a ɛfa Israel ho no abam? Hwehwɛ nokwasɛm ahorow no mu na w’ankasa si gyinae.

Adanse a ɛsen saa mpo

Kae sɛ asotwe a ɛto so abien a wɔde maa Mmusuakuw 10 no fii ase bere a Asiriafo fii ase pam Israel fii wɔn asase so wɔ afe 733 B.C Saa asotwe fã yi nso baa awiei wɔ mfe 2520 akyi pɛpɛɛpɛ, wɔ 1788 mu.

Na dɛn na esii wɔ 1788 mu? Afe 1788 mu na aman a wɔka Borɔfo kasa no sɔree mpofirim.

Susuw nokwasɛm ahorow yi ho hwɛ:

  • Bere bɛn na wɔde Australia sii hɔ? Wɔ January 26, 1788 mu no.
  • Bere bɛn na wɔde Canada sii hɔ? 1791, bere a wɔde Engiresifo nniso mantam a edi kan sii hɔ wɔ Quebec wɔ 1788 mu akyi mfe abiɛsa .
  • Bere bɛn na England bɛyɛɛ ɔman a edi kan wɔ wiase? Wɔ 1788 , bere a France fii ase hwee ase kɔɔ Franse Ɔman Anidan no mu no.
  • Bere bɛn na wɔwoo United States? Bere a wogyee U.S. Amanyɔ Mmara no toom wɔ Obubuo 21, 1788 mu no.

Eyi yɛ nkɔmhyɛ foforo a ɛyɛ nwonwa, a ɛbaa mu wɔ bere a wɔahyɛ mu pɛɛ.

Adesua a edi hɔ no mu no, wubesua nkɔmhyɛ pii a ɛfa nnɛyi Israelfo nkrabea ho.

So wusuaa biribi fii adesua ahorow a wontua hwee yi mu? Yɛsrɛ sɛ fa sikani kakraa bi ka kyerɛ obi sɛ ɔne wo nkɔka saa asɛnnennen yi ho.