Germany Dwumadie Wↄ Awieeɛ Nsɛm Mu

Afei nso, wobetumi anya bi wɔ: English

Russia ntua a ɛbaa Ukraine so wo 2022 mu no maa wiase ho dwiriw no.

Putin ahunahuna a ɛfa nuklea akodeɛ ho no akayan ɛhu a ɛwↄ Wiase ko III no mu. Nna kakraa bi akyi no, German panin no hyɛɛ bↄ sɛ ↄde ↄpepepee 100 bɛhyɛ German asraafoↄ no den. Amanaman a wↄwↄ Europe akyire no fii ase hwehwɛɛ sɛ wↄde wↄn ho bɛhyɛ Europe aman nkabomkuo ne NATO nkabmo no mu.

Ɛhe na saa nsɛm yi bɛkↄ akↄsi?

Dɛn na Bible nkↄmhyɛ ka fa Europe ne Russia ne wiase nkaeɛ daakye ho?

Awieeɛ Berɛ ‘Babel’

Adiyisɛm nwoma no ka kurow kɛseɛ bi a wↄfrɛ no “Babilon” a “ɛhyɛɛ asaase so ahemfo animuoyam” berɛ a nna rekↄ awieeɛ no ho asɛm (Revelation 17:5, 18). Saa “Babilon” yi gyina hↄ ma amanyↄsɛm, sikasɛm, ne ↄsom mu tumi bi a ɛbɛdi wiase so tumi ansa na wↄasan de Yesu Kristo aba (Revelation 18).

Ɛhe na nnɛyi “Babilon” yi bɛkↄ?

Bere bɛn na wiase tumi a ɛresɛe amanyↄsɛm ne nyamesom yi bɛba wiase nyinaa?

Mmuae no wↄ Daniel 4.

Saa tete nkↄmhyɛ yi da no adi sɛ na Babel wↄ ha dedaw.

Wↄ adesua yi awieeɛ no, yɛsrɛ wo, gye bere kenkan Daniel 4 ma w’ankasa wo ho.

Saa berɛ yi na wↄabↄ no mua sɛ: Nebukadnaser a ↄyɛ Babel hene no soo daeɛ hunuu dua tenten bi a ɛma onwunu ne aduane ma wiase nnomaa ne mmoadoma a wↄwↄ wiase nyinaa. Ɛnna wↄtwitwaa dua no twenee na dadeɛ dↄm twaa dutan no ho hyiae “mprɛnson”:

“Ɛberɛ a ↄhene hunuu ↄhwɛfoↄ ne ↄkronkronnii bi sɛ ↄresiane afiri soro reba no ↄkaa sɛ ‘ↄntwa dua no na ↄnsɛe no; nanso gyae ne heni a ɛwↄ asaase so no, mpo na ↄde dadeɛ ne kↄbere mfrafraeɛ dↄↄso, wↄ asaase no so na ↄmfa ↄsoro obosuo mmↄ. Momma ne kyɛfa nka mmoadoma a wɔwea fam no ho nkɔsi sɛ mprɛnson bɛtwam afa ne so.’

Yei ne nkyerɛaseɛ, O Ɔhene na ɛyɛ Ɔsorosoronii no ahyɛdeɛ a ɔde aba me wura Ɔhene soɔ no: sɛ wɔbɛpamo wo afiri nnipa mu na wo tenabea ne wiram mmoadoma bɛtena.

Wɔbɛma woadi ɛserɛ sɛ anantwie na wɔde ɔsoro bosuo agu wo so na mprɛnson bɛtwa wo so–akɔsi sɛ wobɛhunu sɛ Ɔsorosoronii no di hene wɔ nnipa ahennie mu na ɔde ma obiara a ɔpɛ.

Ɛberɛ a wɔhyɛɛ wɔn sɛ wɔmfiri dua no ntini no mu no, w’ahennie bɛsɔ wo ahwɛ na ɛno akyiri no wobɛhunu sɛ ɔsoro ahyɛdeɛ.” (Daniel 4:23-26)

Afe baako akyiri no, nkɔmhyɛ yi baa mu. Onyankopɔn maa Nebukadnesar werɛ fii sɛ n’ahantan ho asotwe. Afei mfeɛ nson akyiri no, ɔhene sane dii n’adeɛ na ɔsan dii hene wɔ Babel Ahemman no so.

Dɛn Nti na Nkɔmhyɛ Yi Wɔ Bible Mu?

Hyɛ no nso sɛ Daniel ankyerɛ nkɔmhyɛ yi ansa na ɛrenyaa mmamu deda. Enti nkɔmhyɛ yi nkyerɛ yɛn daakye ho hwee—nanso ɛhyɛɛ ne mmamu a ɛto so mmienu ho nkɔm akyiri yi. Na ampa ara, ne mmamu a ɛtɔ so mmienu bae.

Sɛdeɛ na babel nni sodifoɔ mmere nson bere a Nebukadnesar werɛ firii ne tirim no saa ara na na ɛtɔ so mmienu a na ɔnni sodifoɔ biara wɔ “mmerɛ” nson mu. Na ɛdeɛn koraa na ɛyɛ “mmerɛ”?

Wɔ Bible nkɔmhyɛ mu no, “bere” bi kyerɛ nnafua 360. Yɛyɛ dɛn hu? Adiyisɛm 11:2-3 ka bere bi a wɔkaa ho asɛm sɛ “bosome 42” ne “1260” wɔ Adiyisɛm 12:14 a ɛyɛ bere koro no ara mu no, wɔfrɛ no “mmerɛ ne mmerɛ ne mmerɛ biako” (mmerɛ 1 + 2 + ½ = 3½). Sɛ woyɛ akontaabu no a, wubehu sɛ “bere” biako yɛ nnafua 360.

Sɛ wobɛte Daniel mmamu a ɛtɔ so mmienu a ɛtɔ so mmienu ase a, ɛsɛ sɛ wuhu sɛ wɔ Bible nkɔmhyɛ mu no, “da” taa gyina hɔ ma afe biako. Kenkan Numeri 14:34 ne Hesekiel 4:6 fa kyerɛ wo ho.

Wɔ Daniel 4 mmamu a edi kan no mu no, ná Babel nni ɔkanifoɔ nnafua 2520 (7 x 360 = 2520), a ɛbɛyɛ mfirinhyia nson.

Wɔ ne mmamu a ɛtɔ so mmienu mu no, na Babel nni ɔkanifoɔ wɔ mfeɛ 2520 mu. Onyankopɔn twitwaa tete Babel Ahemman no mu na ɔde dadeɛ dɔm twaa ho hyiae sɛ ɔremma ɛnkɔ so mfeɛ 2520. Nanso saa berɛ no na dadeɛ nnwumakuo no bɛba awiei. Saa berɛ no na dadeɛ nnwumakuo no bɛfirii aseɛ. Saa berɛ no ara mu no, na ɔkannifoɔ foforɔ bi wɔ hɔ a wɔkyerɛkyerɛɛ mu wɔ Adiyisɛm nwoma no mu. Saa “Babilon” yi bɛkɔ so akɔ so ayɛ kɛse. “Babilon” wɔ w’anim seesei ara—na ɛbɛkɔ so akɔsi sɛ ɛbɛkɔ so ara ahyɛ wiase nyinaa so.

Bere Bɛn na Eyi Bae?

Hyɛ no nsow sɛ bere a Nebukadnesar soo daeɛ wɔ Daniel 4 no akyi pɛɛ, ti a edi hɔ no huru kɔ n’anim ntɛm ara de kyerɛkyerɛ tete Babel Ahemman no hwee ase te sɛ nkɔmhyɛ dodoɔ a ɛwɔ Bible mu no, wɔhyehyɛɛ Daniel nhoma no mmom sen sɛ wɔbɛyɛ mmerɛ pɔtee bi.

Ɛberɛ a na babel sodifoɔ no redi apontoɔ bi no, nsa bi puee na ɔtwerɛɛ nsɛm bi guu ɔfasuo no so. Na ɔhene frɛɛ Daniel sɛ ɔnkenkan asɛm no na ɔnkyerɛkyerɛ mu.

Na Daniel kyerɛkyerɛɛ mu sɛ atwerɛ a ɛwɔ ɔfasuo no ho no kyerɛ sɛ na babel ahennie no aba awieeɛ na na Onyankopɔn de ama Mediafoɔ ne Persiafoɔ dada.

Nokwarem no, na Mediafoɔ ne Persiafoɔ adi ahennie no so nkonim dada, na wɔrebɛto ahyɛ Babel kuro no so saa anadwo no ara. Yebetumi ahu da pɔtee a wɔatwerɛ wɔ Nabonius Chronikal a ɔtwerɛɛ no mu sɛ: “Da a ɛtɔ so dunan no, wɔkyeree sipor a wankɔ ɔko biara. Nabonido guanee. Da a ɛtɔ so dunsia no, Ugbaru, amrado a ɔda Gutium ne Kores asraafokuo no ano a wɔankɔ Babel.

Wɔkyeree sifpar da a ɛtɔ so dunan wɔ bere a na wɔfrɛ no Tisritum wɔ afe 539 mu. Nnanu akyiri no daniel ka kyerɛɛ Babel amradofoɔ no sɛ wɔde Babel ama Mediafoɔ ne Persiafoɔ na saa anadwo no ara na wɔde maa Babel nso hwee ase. Enti ɛha yi ara na yɛwɔ da pɔtee a ɛhyɛɛ aseɛ afe 2520 a na wɔnni sodifoɔ biara.

Ansa na yɛbɛbu ɛda pɔtee a saa berɛ yi baa awiei no, hyɛ no nsow sɛ yɛhunu mfirinhyia 2520 yi ho nsɛnkyerɛnne foforo wɔ atwerɛ a wɔatwerɛ no ɔfasuo no ho no mu. Sɛ wowɔ Bible a, wubetumi ahu saa nsɛm yi a wɔakyerɛkyerɛ mu sɛ sika ho nneɛma bi. “Manes” yɛ nnwetɛbena 50. “Etekel” yɛ dwetikɛseɛ. “Parsin” kyerɛ sɛ, “ɛsɛ sɛ yɛde nnwetɛbena aduonum ka ho” anaa ɛkyerɛ sɛ, “ɛyɛ nnwetɛbena aduonunum.”

Fa yinom keka ho, 50 + 50 + 1 + 25 = nnwetɛbena 126. Eksodos 30:13 ka sɛ, sɛdeɛ dwetikɛseɛ biako yɛ gerahs 20. Nnwetɛbena 126 a wɔadi boro nnwetɛbena aduonu. Ɛno ara ne dodoɔ yɛ 2520 gerahs a yenya firii nkɔmhyɛ a ɛfa “mprɛnson” a ɛwɔ Daniel 4 no mu.

Afei ɛho hia sɛ yɛhyɛ no nsow sɛ nna a ɛwɔ Bible nkɔmhyɛ mu no de Hebri kalenda no di dwuma bere nyinaa. Tisrahritum a ɔwɔ wɔn a wɔwɔ hebrifo kalenda so no te sɛ Tisri bosome a ɛwɔ hebri kasa mu no, enti sippur kuro no hwee Tisri 14, 539 BC, na nnanu akyi no, Daniel kaa sɛ na wɔde Babel ahennie no ama Mediafo ne Persiafo. Enti yɛde Tisri 14, 539 BC bɛhyɛ yɛn kenkan ase. Mfe 2520 a yɛde reka ho no de yɛn aba Tisri 14, 1982 AD.

(Wubetumi abisa sɛ, ɛnyɛ 539 BC + 1982 AD = 2521? Aane. Nanso na “afe 0” biara nni hɔ a ɛda 1 BC ne 1 AD ntam. Enti na mmerɛ a ɛda 1 BC ne 1 AD ntam no nyɛ afe baako, ɛnyɛ mfe abien na sɛ wode bɛka ho a, anka wubenya.)

Enti sɛ wohwehwɛ Hebrifo kalenda bi mu a, wubehu sɛ Tishri 14, 1982 hwee ase October 1. Afei kɔhwehwɛ amanneɛbɔ no mu kyerɛ nea esii October 1, 1982. Dɛn na wuhu? Biribi fa Germany panin no ho? Ɛyɛ nokware. Wɔde Helmut Kohl hyɛɛ ɔmanpanin a ɔda Germany Atɔeɛ no ananmu prɛko pɛ. Ɛnyɛ abatoɔ mu na wɔtoo wɔn ho hwee. Ná eyi nkutoo ne bere a ɛwɔ Germany abakɔsɛm mu a ɛkyerɛ sɛ ɔkwankyerɛfo bi nam ɔkwan soronko yi so bɛdii tumi.

So Germany Bedi Wiase no Anim?

So Helmut Kohl a na ɔnhwɛ kwan no sɔree October 1, 1982, nkɔmhyɛ a ɛwɔ Daniel 4 no mmamu a ɛto so mmienu? Susu nokwasɛm a edidi so yi ho hwɛ, na w’ankasa sii gyinae:

  • Mfeɛ nwɔtwe pɛ akyi no, wɔhyɛɛ Ko Hyɛ akanni ase, East ne West Germany bɛhyɛɛ aseɛ wɔ da koro no ara mu: Tisri 14, a na ɛyɛ October 3, 1990.
  • Ná Kohl yɛ okyidifo kɛse wɔ Europe Apueeɛ ne Atɔeɛ nkabom no mu. Ɔyɛ adansi ho nimdefoɔ atitiriw mmienu no mu biako. Saa apam yi a wɔyɛeɛ no tee Europefoɔ nkabom no ase sɛ Europe aman a ɛwɔ Europe Apueeɛ no de wɔn ho bɛhyɛɛ Europe Aman Nkabomkuo no mu.
  • Kohl ne wɔn a wɔdii n’adeɛ no de Germany asi hɔ sɛ tumi a ɛdi tumi wɔ Europa na wɔrebɔ mmɔden sɛ wɔbɛma Europe abɛyɛ tumi a ɛdi wiase anim. (Hwɛ Hola Scholtz: Germany Ɛsɛ sɛ ɛdi wiase anim).

Dɛn na ɛkyerɛ sɛ saa nsɛm yi bɛfiri ase da koro no ara a wɔhyɛɛ ho nkɔm bɛboro mfeɛ 2500 no?

Kae sɛ nkɔmhyɛ a ɛwɔ Daniel 4 no kyerɛkyerɛ dadeɛ dɔm a ɛtwaa dua no ho hyiae no mu. Bere a wɔyii dade dɔm no October 1, 1982, wiase tumidi foforo, “Babilon” foforo fii ase puei wɔ tete Babel.

Onyankopɔn na ɔmaa nkɔmhyɛ a ɛwɔ Bible mu no baeɛ na sɛ Onyankopɔn seɛ nie ɔma ɛba mu pɛpɛɛpɛ.

Hwan na Obɛdi Afeha a Ɛto So 21?

Europa a ɛwɔ Germany ne nyamesom ahyehyɛde bi a ɛwɔ tumi na ɛbɛma nkɔmhyɛ ahorow a ɛfa awieeɛ a ɛfa Babel a ɛbɛba awieeɛ no aba mu. Wɔ Bible nkɔmhyɛ kyerɛ sɛ “Babilon” yi bɛdi amanaman a ɛwɔ wiase nyinaa ahennie a Russia, China ne wiase nkaeɛ nyinaa ka ho so. Daakye mu no, wubesua nneɛma pii afa aman a ɛreba yi ho, ne wiase akannifo du a wɔbɛdi dwuma pa bi wɔ awiei bere yi mu. Seesei deɛ, hwɛ ɔkwan a Babel a ɛrenya nkɔanim no—Europe a ɛwɔ Germany a nyamesom ahyehyɛde a ɛka bom yɛ adwuma—bua Russia ahunahuna no.

Asuade a edi hɔ no bɛma woanya sãfe a ayera a ɛda Bible nkɔmhyɛ no fã adi.

Mma wo werɛ mmfi sɛ wobɛkenkan Daniel 4 no nyinaa de akyerɛ wo ho sɛ ɛka deɛ wosuaeɛ no ampa.